Retro>I.A.XVII. skola deti, revolucia, books & beans

FROM: "Juraj Kizak" | Save Address
DATE: Sat, 8 Feb 2003 19:43:08 +0100
TO:
SUBJECT: XVII. skola deti, revolucia, books & beans


Je krasne rano. Sobota. Na nebi len par barankov… Poslednych par dni prislo ochladenie, a tak je tu ako u nas na jesen, ci na jar. okolo nuly rano. Sychravo. ale prijemne, zubate slniecko akoby. Rano ked som stal na zastavke autobusu, nieco po siedmej, skoro ani auta. Ticho, para od ust… Prijemne. Nemohol som rano spat, a tak som sa hned vybral do kniznice. V TVI ju otvaraju uz o osmej. Je tu len par ludi, inokedy cez pracovne dni natrieskane, vsetkych cca 70 pc plnych… Dnes t u sedime zatial styria… Ticho. Kazdy dospava vcerajsie “party” z mladych, piatok a sobota su proste dni, ked sa “zije”… Ale maju to tu “pod palcom” to musim priznat… Vsetky krcmy bary restauracie, kluby atds musia o druhej rano zavriet a nikto tam nesmie byt. Bez vynimky… A tak sa to potom presuva na ulicu, dokial sa to nerozprchne po domovoch ci sukromnych parties… Ale na ulici je zakazane pit, takze ani flasu piva v ruke iduci nemozete mat po celych 24 hodin. Opat bez vynimky… Na hlavnej ulici Central v tu dobe hlboko v noci vsetko pozorne sleduju hliadkujuce policajne vozy… Mladi pripity ludia samozrjeme ako vsade plny energie, napatia, vzrusenia, dobrodruzstva… schopny vsetkeho… Cez den sa mi uz dvakrat stalo, ze tu maju ti mladi taku divnu zabavu… Z aut vyhadzuju cokolvek, prazdnu flasu ci plechovku od piva s tym, aby vas ako chodca zasiahli… U toho nieco vykrikuju… Holt, vzruso… A tak ma raz nieco takeho tiez zasiahlo zozadu, ani som nevedel, odkial to prisvizdalo. Z auta. Vcera na zastavke vecer podobne kde sme stali dvaja “zautocilo” na nas dalsie auto. Vychrstli na nas vodu ci pivo ci co… Hmmm… Je t o stale lepsie, ako je popularne niekde v Californii “drive-by-shooting” alebo tak nejak, “strielanie za jazdy”. Samozrejme pistolou riadnou aby Vas “zo srandy” zabili…

Je tu tak ticho v pocitacovej hale, ze som si spomenul na tu indianku, co ju tu pravidelne stretavam, ako jej prijemne zvonia jej ostrohy plne malych kovovych plieskov, ktore sa tu rozliehaju, aj ked je tu plno… Ma to prijemny ton, je to ako hudba… Uz som si na to zvykol, a ked to zazvoni, tak viem, ze je tu…

pred tyzdnom, ked som bol na chodbe a telefonoval ohladne zalozenia businessu tu na chodbe z public phone, tak prave prisla. Nedalo mi, aby som ju nezastavil, a nespytal sa jej, ze ci si ju nemozem odfotit… A ona ze preco nie a okamzite sa postavila do holywoodskej pozy pre mna. Tak som to zmackol a ked to vyvolam, tak Vam to poslem. Zaujimava osoba to je, ako inak, inac by nenosila strngajuce ostrohy… :-) Hned sa ma opytala ze odkial som a strcila mi do ruky vizitku. Nie jednu. Hned tri… Farebne, pokryte plastom, s fotkou. Meno: Geraldine Amato, “Chief Revolutionary”. Text na vizitke mimo kontakty:

“The Revolution of Authority of government to the People is in restoring OUR administration of The People’s BILL OF RIGHTS.

THE PEOPLE WILL ADMINISTER THE PRINCIPLES OF THEIR BILL OF RIGHTS WITH THEIR RESTORED CONTROL OF THEIR JURIES.

We the People will remove Our Trial & Grand Juries from the Control of the Bankster Owned U.S. Dept of bogus Justice, and Restore The Peoples’ Control over their Courts & their Law Enforcement.

To vsetko s a jej zmestilo na jednu stranu vizitky! Tak skoncilo nase prve stretnutie. Rozlucili sme sa.

Naposledy, pred par dnami, sme sa zase skoro zrazili vo dverach, ked sme obidvaja odchadzali. A tak sa dali do reci. Ja som sa jej opytal, co to vlastne znamena, co ma na tej vizitke… Pretoze web tam nemala, tak som sa nemohol pozriet, o com to je… A tak mi zacala vysvetlovet, ze revolucia pokracuje, resp. zacala znova v amerike. Ta, co zacala rokom 1776, myslim ze to bola vojna za nezavislost, ale krk za to nedam… Ze dnes ta demokracia uz nie je skutocna, ze je to vsetko riadene z washingtonu, a ze I tie miestne vlady jednotlivych US statov a sudy a mestke rady a podne su len babky, ktore nesluzia ludom, ako predtym, ze to nie je “zdola”, ale vsetko “nariadeen zhora”, a ze je rozbita komunita, rodina, publo indiani nemaju prava, ale ze to nie je len o nich, ale o celej amerike, ze je to vsetko podriaden konzumu atd atd… Ufff! A ja ze kolko ich je tych revolucionarov… a ona ze nevie, ale ze je to hnutie od vychodneho po zapadne pobrezie. Pre pana krala! pomyslle som si, a zacal sa obzerat, ci nas niekto nesleduje, ked sa rozpravam s revolucionarkou, ktora mi zacala pripadat ako El Che, Che Guevarra, guerrila priamo v srdci “demokratickej ameriky”… To sa predsa washingtonu nemoze lubit, ako sa McCarthymu nepacili komunisti v rokoch patdesiatych… nakonies sama od seba spomenula analogiu s komunismom ako diktaturu… Opat sme sa rozlucili a on astrngajuco odisla…

Je zaujimava uz i na pohlad, stale pekne nejak “po indiansku” oblecena, vcera som si vsimoll,ze ma I nejke pero vo vlasoch, sluselo jej to… Klobuk na hlave, dlhy ikozeny kabat, kozene cizmy, nejkau suknu, na tom nejkau farebnu satku ci poncho ci co… proste cowboy vsukni, pkeny, prijmeny, vyzarujuci svoju podstatu, cim je… Silne kostene obruby na okuliaroch, pod nimi silne nalicene oci. Starsia, patdesiat, sesdesiat? 48? Tak nejak… Sympaticka dama, silna osobnost… Ze mail sice ma, ale ho nepouziva, moj si vzala, som zvedavy, co mi napise… Na internet vraj chodi “pre informacie”, a ukazala mi kopu prave vytlacenych clankov z intenretu na jej temu revolucia v amerike… Zadarmo samozrejme, preto tu chodi, podobne ako ja… Ti chudobni revolucionari!... ;-)

Predvcerom som bol konecne v skolach svojich deti. Oficialne. Cez to vsetko na mna pozerali ako na “vraha a unoscu”, proste asi v tom zmysle, ako som bol popisany Hankou…

Najprv som bol v skole Niny. rano, pred zaciatkom vyucovania. Ma sympaticku ucitelku, asi mojho veku, maju jendu ucitelku na vsetko, vola sa Ms. Hagan, Donna Hagan, pekne to znie, nie? Privitala ma ona a k tomu dve dalsie! Conselor, poradkyna skoly, pani Gordon a dalsia pani, ktora mi bolsa predstavena ako ucitelka tiez, ale nepochopil som, preco tam bola…Asi aby ma vsetky tri premohli, keby som sa do nich pustil… ;-) Pani poradkyna skoly ma informovala, ze je tu miesto pani riaditelky, “Principal” skoly, ako sa to tu tituluje. Ms. Miller, ze sa nemohla zucastnit osobne… To mi lichotilo, ze sa sama riaditelka obtazovala… Samozrejme to bolo pre to, ze ked je to cez sud, co hanka samozrjeme vsetko patricne zdoraznila, zdokumentovala – tak si to chce pani riaditelka “postrazit”… A tak mila pani poradkyna celu polhodinu usilovne robila poznamky pre pani riaditelku, co som povedal, ako som povedal, co som chcel vediet o svojej dcere Nine, zatial co som sa rozpraval s jej pani ucitelkou… Nina je dobra ziacka, oblubena, a Nina mi sama povedla, ze uz jej povedali, ze by mala byt o rok vyssie, dokonca o dva roky vyssie… To viete, je po mne, tak sebavedomie jej nechyba a pochvalit sa tiez vie – I svojmu “nenavidenemu otcovi” nakoniec… Som na nu hrdy. Nie za to chvalenie. Ale za to, aka je dobra ziacka… Pani ucitelka mi ukazala nakoniec I jej volne slohove prace nejkae, co robia, ked som ju poziadal… Mozu pisat o comkolvek, v akomkolvek formate… Tak som si vyziadla kopie poslednych prac jej… Chcete vedit ich nazvy? Jeden nie som schopny zatial prelustit, dalsi nazov je “The Swimming Radish”, “plavajuca redkvicka”, dalsia nazov nema… Hned cestou do Adamovej skoly som si ich precital… Pekne ujete… Ma bujnu fantaziu a obrazotvornost ta moja dcera… A je tam plno “divnych veci”… myslim, ze to suvisi s poslednymi rokmi a jej dusevnym vyvojom a co vsetko musela prezit vo svojom vnutirri... Sirota z detskeho domova, Dievcatko Alice skacuce z vysky z okna ci rimsy schvalne, aby sa dostalo do nemocnice, potkan s niecim zlomenym na svojom tele… Ach jo! Take veci nepise devatrocne dievcatko! Bolo mi divne ked som to cital… Ale pise predsa o babikach, kytickach a podobne… Mnohemu som z toho ani nerozumel, nepodaril o sa mi to preluskat pochopit slova, tak to este musim prebrat z nejakym americanom, co tym moja dcera sleduje… Ako by som bol rad, aby radsej pisala o tych babikach, ako taketo strange stories…

S pani ucetlkou sme sa rozlucili v dobrom, ze ma bude informovat, dal som im vsetky svoje kontakty, pouziva mail… A ze mam zaujem sa zucastnovat zivota skoly, triedy ako kazdy iny rodic… Nakoniec som si este mailom vyziadal, ci si nemozem pozriet Niny knizky, inac sa k nim nedostanem, aby om sa vcitil, co a ako sa tu vlastne ucia… Nina mi ich nedonesie, Hanka neukaze… To iste so mpotom ziadal I v Adamovej skole…

Obidve skoly mojich deti patria do Albuquerque Public Schools, see www.aps.edu.- ted anie sukromne - ked kliknete na “School Information”, dostanete s a na informacie o kazdej skole, od poctu ziakov, priemery znamok za posledne roky, az po zoznam ucitelov a obsahy predmetov a kontakty na cely zbor… Skola mojej dcery sa vola “Hubert Humprey Elementary School”. Ten nazov mi znie ako nazov cirkusu… :-) Je to vraj mala skola, to je dobre, male deti vyzaduju individualnu pozornost. New Mexiko je vraj chudobny stat, mi povedala Niny ucitelka, a tak tych penazi na skoly vraj nie je vela, ked som sa pytal, ako su financovany… Statom zvacsa…

Adamova skola sa vola Eisenhower Middle School, tiez je na tom zozname. Adam je tiez jeden z najlepsich studentov, musim sa pochvalit zase, aj ked som sa posledne roky na tom nepodielal… Ales vojmi genmy ano… Miting som mal po skonceni vyucovania, pol stvrtej… Uz ma ale v siedmej triede samozrjeme ucitela ineho na kazdy predmet. Asi celkom sedem. Stretol som sa s tzv. “poradkynou pre 7. rocnik”. Ms. Hoover. Pozbieralal mi pisomn ejednoriakdove vyhodnotenia vsetkych uciterlov skoro… akoby mi to mohlo stacit po styroch rokoch…. Prijemna 50tnicka, tiez “dobre” informovana od hanky, pripravena vytiahnut na mna kolty, keby nieco… Sama vo svojej kancelarii, dvere vsak nechala otvorene… Bezne to robia tu muzi v amerike v kancelariach, pretoze sa boja, ze ich zena-kolegyna moze obvinit z “harasovania”, tak pre istotu sa boja sukromia, lebo vsetko sa da zneuzit, sudne pripady to uz v USA dokumentuju, tak dvere zasadnae so zenami ked su v kancelarii nezatvaraju… Teraz bol vsak dovod iny… Ale I ona, ako I predtym u Niny sa ku mne spravala korektne, slusne, obidve sa snaziac zachovat nezavislost od rodicovksych porozvodovych problemov… dala mi ale jasnejsie najavo, ze s “mojou stigmou’, ktoru si stale nosim, resp. ktoru mi Hanka “nasadila”, by som sa zatial nemal velmi zaujimat o spolupracu zo skolou v ramci “Parent organization” pri skole, nieco ako ZRPS u nas bolo za mojich mladych cias, dokial to nebude “pravne jasne… Ach jo! Dakujem Ti Hanka znova, pripadam si stale ako oznaceny zidovskou hviezdou… pravda a laska vsak zvitazi, tak som I s tymto svojim oznacenim sa spraval, ako “neoznaceny”… Nemam sa za co hanbit, za to ze sa staram o svoje deti ako sa ma, ako som obl stale zvyknuty…

Vecer predtym, v stredu, piateho druhy, boli deti u mna, v mojom “byte” jedna plus jedna povedalo by sa u nas, alebo lepsie povedane jedna plus kk… pripravil som veceru, nakupil jedla, pitia, krasne taniere rucne zdobene, keramicke, s jablckami, hruskami, zlto zeleno cerveno neviemake – len aby sa to detom pacilo… Vysledok? Z principu si nevzali ani glg nicoho, ani nedobli do “caesar’s” salatu co som urobil, ani si nedali “pastu” z trojfarebnych cestovin a najlepsou znackovou omackou, co som na doporucenie kupil…Chvilu som bol s nimi sam, po otm, co sme hrali jednu hru preskakovanu na sachovnici - ked Paul isiel zavolat Hanku telefonicky, ze t oza tu hodinu a pol vsetko I s hranim predtym vonku na detskom ihrisku nestihneme – to mu hovorim uz davno - ze nech si pride pre deti trochu neskor, pretoze sa to vsetko smaozrjeme za tu chvilu neda stihnut… Medzitym, co som este varil vedla v hostelovej kuchyni, tak sa deti dohodli proste, ze jest nebudu… Este chvilu predtym Nina akoze bude salat, ked so m jej nukal, ale pozdejsie… Adam znova zapracoval. vzdorovite ze nebude nic – Nina hned po nom tiez. Tak som sa spytal, ci je to preto, ze je to odo mna… Ze ano, Nina na to bez bazne a hany… Tak skoncila prva navsteva mojich deti u mna… Mozete sa hnevat na svoje deti za to? Ja nie, len mi je luto, lebo sa to zaznamenava do ich dusi a jedneho dan vyplava na povrch v ich zivotoch… Predtym na tom detskom ihrisku Nina ztratila svoj prstienok s tym indianskym kamiekom modrym, turqouise, alebo tak nejak sa to pise, co sa tu predavaju vsade, vraj ho dostala na Vianoce… Plakala, Adam ju objimal, utesoval – ja som sa jej dotknut nemohol, nemozem, nedovolila by mi to… Tak len slovom… Ze ho budem hladat, uz sa stmievalo, na druhy den… Hladal som, nenasiel. Nina tam “valala sudy” na malom kopceku, tam ho vraj ztratila…

Nenapisal som Vam o predchadzajucich navstevach moji deti, napisem, vratim s a k nim, boli smutne tiez, stale v rovnkaom duchu zo strany mojich deti… Len na to nemam cas, stihol som to len popisat anlgicky, cesky som sa k otmu nedostal zatial. A tazko sa mi k otmu I vracia. Ale musim to urobit – z dokumentarnych dovodov. Tak tato navsteva u mna bola celkovo 17ta, v stredu 15.2., predtym sme boli bicyklovat v sobotu I Rio Grande prveho, a predtym vo svtrtok sme boli na bowlingu… Ale o tom inokedy…

Maju ale snad len jendo pozitivum… pretoze sa systematicky snazim do mojho diualogu s detmi zapajat cestinu ci slovencinu, tak nejak mixovane, tak z polsednych styroch navstev ma len na jednej z nich upozornili, ze chcu, aby som hovoril len anglicky… I ked mi oni zasadne odpovedaju anglicky… Naposledy dokonca Nina na Adama zavolala cesky “Pockej!” namisto “Wait!”… bol som rad, aj ked si to vzapati uvedomila a nadurdene sa na mna pozrela za to, akoby som ja za to mohol, ze povedala tak, ako to mala na jazyku… Bol som rad za to jedno slovo i… Aj ked nebolo urcene mne… Prajem si, aby nezabuldi na svoju rodnu hrudu, narodili sa Cechmi, tak nech su na to hrdi, aje ked z nich Hanka planuje uz mat americanov od vrchu az pospodok… ach jo, keby som aspon vedel jeden dovod, preco sa ludia tak velmi chcu stat americanmi… McDonald je v koncoch predsa, cela kultura ani nie je kulturou, len ekonomickym faktorom, polozkou na ucetnej uzaverke statu, podla toho sa meni, money, money, plus minus, co nevydelava – pryc s tim, nove odznova, a dokolecka… Co pride po McDonalde?

Dnes sme mali ist na detsky veltrh, ale vraj ma Adam crevnu chripku, tak mozno zajtra… Ak nebude moct, tipujemmz eneuvidim ani Ninu… Hanka je proti, vie, ze by som sa s nou :mozno viac a skor skamamradil” , tak preco? Hanka stale odmieta sa stretnut so mnou osobne pri predavani deti, a tak to robime absolutne nenormalne – z pohladu deti I ludskych – ze Hanka deti preda paulovi, ja nesmiem byt ani v dohlade nikde, on ich potom ku mn eprivedie… je tov najlepsom zaujme deti? Toto maju vidiet zo strany svojich rodicov? Paul je makky, aj ked ma pravomoci od sudu, neurobi nic, co si nepraje Hanka podla mojho nazoru, je to “demokrat”, a tak to Hanka vyuziva a k nicomu sa nema, k comu ju nikto na viac nenuti… deti to vidia, citia -a podla hankinho vzoru sa stale spravaju rovnako… Dalej sa takto nedostaneme podla mna, alebo ako hovori niekto mudry

If you Always Do
What You Always Did
You Will Always Get
What You Always Got...

Nieco s a musi zmenit, ale nikto sa k tomu nema, a ja nemozem… deti maju byt so mnou, samotne, v prirodzenom vztahu, normalnych situaciach, kazdy jeden zvlast tiez niekedy, ich potreby su rozdielne, aby som sa mohol kazdemu prisposobit, tak to doporucuje Prof. Warshak see warshak.com I cela teoria zavrzeneho rodica…

Jo, este som zabudol, Nina je podla ucitelky vyspela, chova sa ako dospela… Ano, to mi uz povedali cesky psychologovia I na dialku a artterapeuti a grafologovia pozerajuc sa na je fotky len… “stara mlada”, predcasne vyspela, prisla o detsvo, radost, pise divne eseje o divnych veciach… Srdce mi place, ked som ju videl naposledy pred tymi rokmi, bola to usmievave slniecko snivajuce o krasnych detskych veciach… kto jej vrati radost v dusi, normalnost dospievania… Kedy? Ako? Nevidim zatial na koniec tunelu, ale vyzera to nadlho predlho, Hanka sa k tomu nema, aby zmenila viac, ako jej nariaduje sud, ziadna ludskost naviac, nevidi, nepocuje len hlas svojho ja ja ja a jej nenavist voci mne… Ma rada viacej seba, ci nenavist voci mne je vacsia ako je jej laska k nasim detom? Myslite, ze mozem teraz zavolat Adamovi ci mu aspon napisat a popriat, aby sa skoro uzdravil, ze na neho myslim? Kazdy iny clovek na tejto zemeguli mu snad moze napisat ci zavolat – len ja, jeho otec nie, lebo to mam zakazane, resp. nie povolene, resp. nie nariaden sudom, aby mi to Hanka umoznila… Ako sa stale citim? Ako smradlavy pes, ktoreho nechcu, lebo “smrdi” vraj… Moze sa mydlit psim myslom ci samponom kolko chce, aj ked ho nikto v skutocnosti smradlaveho nevidel… Vitajte vo svete psov…

A co inas mila Amerika? Temu katastrofy raketoplanu Columbia pomaly strieda opat Iraq, PR US vlady voci narodu sa stupnuje… Albuquerque Journal ma sice v zahlavi napisane “nezavilsy” ale je asi tak nezavisly, ako som ja nezavilsy na detoch, alebo lava noha nezavisla na pravej… Demagogia horem dolem… Zptavy zo sveta mimo ine pozostavaju zo styroch zprav. Posledne zo vcera ci predvcera zo strany “world” 1x irag, 3x teroristi v troch statoch sveta. Inac nic ine neexistuje… V iny den este maximalne ked zabiju americkeho vojaka niekde… ja sa nedivim, z eza chvilu zabudnem I ja, ze nikede lezi Europa, japonsko ci cina… maximalne este napisu o Mexiku… Je za rohom… Neviem, ci som vam napisla, ten south carolyne bohem mi povedal nedavno, ze niektory americania nevedia pochopit, ze do anglicka sa neda ist po dialnici autom ako do oregonu… -:(

Samozrejme mi je tiez luto ludi co zomreliv v tom raketoplane… Ale ked som cital, ze pri tom nestasti v roku 1986 myslim, ked sa rozpadol vo vzduchu Challenger, boli suciastky, resp. protokoly o nich pozmenen sudodavatelom, lebo by subdodavatel ich musel prerobit, pretoze nepresli nejakymi testami, a tak sa “usetrilo’ niekolko milionov dolarov – teda on mal vyssi zisk… - aby potom zomreli nevinny ludia – a byvaly astronauti to potom nazvu “obete vedy”, ci “bez obeti priekopnikov vesmiru by to neislo”… tak neviem, neviem… Toto boli asi tiez “zbytocne obete”… Vraj to meraju na skale rizikovosti vsetko NASA od nuly do 350, ked sa nieco stane… Ake riziko namerali teraz, ked sa odtrhla ta skridla z raketoplanu pri starte a poskodila to kridlo sice neviem, ale v kazdom pripade ten let nezastavili… preco? Dolar opat zvitazil? Koho chceli porazit? Aby niekolko milionov dolarov nebolo zase vyhodenych nazmar? Aby nebol zbytocny start? tak zbytocne zahynulo sedem ludi… Mozna to na skale rizikovosti letu nameralo “len” cislo desat, a oni maju v instrukciach let zastavit az od cisla jedenast… Mozno… Vraj ale testy vsetkych sucasti su osklbane, pocet znizeny v porovnani, ako to bolo pred X rookmi, NASA nema peniaze na to… Ale lietat chcu… Ludia, ktori nesuhlasili boli vymeneni… Nepripomina Vam to nieco? Ludia, su stale a vsade rovnaky, ked sa jedna o peniaze, uspech… Uplatni, pokriveni… Raz zacas sa to niekde musi prejavit… Bude program pokracovat? Bude, to urcite… Nieco s a zmeni? Ano, niekto bude vyhodeny, na niekoho to zhodia… System bude pokracovat, neda sa zmenit, len narod oklamat opit rohlikom… Zase budu dalsi hrdinovia, dalsie uplatky, dalsi nedostatok testov, dalsie obete… Z katastofy Challengeru sa nepoucili…

Aby sa tie “nezavilse” noviny miestne v albuquerque predavali, tak tiez pouzivaju tu standrdnu sablonu… Zlocin na prvej strane fotky pozostalych, plac, ci aspon po zuby ozbrojeny policajti a zlte pasky ohranicujuce miesto zlocinu… Kazdy bozi den nieco…
Noviny vazia v sobotu aspon skutocne pol kilo skoro… new york times cez pol kilo…

Policajske auta maju kazde jedno na sedadle spolujazdca notebook, neviem, ci som vam to uz pisal, ak ano, tak sa opsravedlnujem… Urcite je to online databaza stale sa obnovujuca, internet… Ked som pocital odhadom, kolko ich je v meste, state, celych USA a krat cena notebooku tak sa mi sice urobili mzitky pred ocami, odkiala na to maju – ked ti nasi nemaju ani na psitole ci bendreky - ale potom, ked som si uvedomil, ze vojna s Irakom je o niekolko sest ci sedem miestnych cisel s nulami na konci u cisla nakladov vacsia – tak si len v udchu pomyslim, odkial na to maju, ako vlastne ta ich ekonomika funguje… a ze to ropne polia sadamove proste musia dostat aby sa zahojili… nie ze by som bol so sadammom kamamrad, to nie zase… A pretoze nemam zaklady klasickej ekonomie, resp. ziadne zaklady ekonomie, tak tomu skutocne nerozumiem… pretoz e ked vidim, ako sa tu plytva zo vsetkym, a stale kazdy vsetkeho ma, dostatok, hlavne aby mal auto [ako povedala moja mila “revolucionarka Geraldine”], tak ma skutocne napada len to, z e je to nan ukor buducich generacii, ze amerika zije na dlh tiez…

A ako som sa uz zmienil, je pomaly prevalcovavana inymi kulturami ako tou belosskou, v dotaznikoch tu tomu hovoria “white-caucasian” takze toto som pisal ze som “beloch z kaukazu” ;-) tak to tu maju bezne vytlacene, neviete preco? Ze by Kaukaz v Rusku nikede daleko u hranic Asie uz skoro mal nieco spolocne s definiciou “bielej rasy” historicky? To som asi chybal v skole,, ked sme to preberali… ;-) V autobusoch su napisi uz v spanielcine, ked vytocite nejake 1-800 cislo, teda celonarodnu linku zdarma, tiez je prva vec, ze si musite zvolit ci chcete anglictinu dalej, alebo spanielcinu… V autobusoch povacsa mestskych sa to hemzi samozrjeme indianmi a cernochmi… sem tam “bieli kaukazaci” ;-) a ja…

Poodbne je to v “public libraries”, kde sa chodia cez den vyspat, zoberu si knizku a u nej sa vyspia v teple… Siet verejnych kniznic je tu ale fantasaticka, je ich asi 20 celkom, roztrusenych po celom sirkom meste, kazda perfektne vybavena, knihy od vrchu po spodok, ked som bol teraz v skolach svojich deti, tak som bol v dalsej, ta je v tej lepsej svtrti, kde byvaju I moje deti a maju skoly – a kedze som mal cas medzitym, tak som opat hned do nej zahgucal na internet, vsetkych dvadsat v sieti… Chodilo tam plno matiek s detmi medzitym, tam som ziadneho bezdomovca nevidel, v tejto stvrti proste nie su, je len pre tych lepsich…

Jo, v skole mojho syna hne d u vchodu je plno krasnych plagatov hovoriacich o respekte, dovere, laske, starania sa jeden o druheho apodobne… ako citaty z biblie, len podpisane nejakou etickou organizaciou… Krasne… Asi ich ale moj syn necita poriadne zatial... Alebo s a ku kazdemu sprava inak ako ku mne? To by som bol skutocne radsej… Obidve skoly mojich deti su blizko ich ulice, takze Adam vraj chodi do skoly peso. Nina to ma cez park, trochu dalej, jej zacina skola o deviastej, do 15.50, Adamovi od 8.00 do 15.15. prazdniny maju deti od cca 26 maja do cca 15 augusta, teda vyzera to dlhsie ako u nas o nieco… V Nine skoly maju trimestre, teda rozdelene na tri casti skolsky rok, v Adamovej 4 “quarters”, vzdy dva quarters su jeden semester… teda dva semestre…

detom som kupil zlacneneho Toma Sawyera, ked som sa dozvedel, ze ho este necitali a snad ani nepoznaju, v anglictine, to sa divim, ze o nom nevedia, ved Mark Twain je amerikcy autor… Paul mi povedal, ze sam si praje, aby viac deti o tom vedelo viac ako o PC hrach… dal som to detom pred tyzdnom asi, naposledy na “blsaku” kupene pokracovanie Huckleberryho Finna a Zivot na Mississipi, Nina ma vraj rada “biografie”…

Sam sebe som kupil skoro uplne novu “All What I have learnt I have learnt in the Kindergarden” by Robwert Fulghum - moju oblubenu knizku co som cital davno v cestine, ked sa Fulghum dostal na nas trh - za 25 centov, a to mi este mila stara pani v knihkupecve antikvariate chcela dat 50 percentnu zlavu a teda platit len 15 centov, co som uz odmietol… Je to antikvariat miestnej cirkvi nejakej, St. John’s, kde ludia davaju veci, a z predaja financuju nieco malo svoju krestansku komunitu… Mile stare panie si tam robili caj a myslim, ze keby som cchel, tak im vykradnem cely antikvariat pred zrakmi a ani by si to nevsimli, take boli zlate a bezstarostne a uzivali si svoj zasluzeny odpocinok rozpravanim sa so zakaznikmi… Tiez som si kupil v knihkupectve zo starymi knihami Rudyarda Kiplinka, kvoli jeho basni “If”, ktora ma po rokoch opat zaujala, ked som ju precital teraz v cestine v knizke Dr. Bakalara “Pruvodce otcovstvim, aleb bez otce se neda [dobre] zit”, ktora vysla teraz nedavno pred mojim odletom do ameriky… Poznate ju? O otcovi a synovi… Chcem ju niekedy Adamovi precitat, ked bude vhodny cas… A to knihkupectvo je perfeknte… Knihy su drahsie, vedie to mlady chalan, aj to vlastni sam, ako so m sa od neho dozvedel. Spoza knih este I u pokladne ho skoro nie je ani videt, knihy su vsak v daleko lespon stave ako u nas, ziadne “salaty”… A ked som prbvykrat prisiel, tak som na neho vybafol co chcem, pretoze ma ta hromada knih v miestnosti skoro ako mala telocvicna sa nechelo nic hladat – a on isiel a hned mi vytiahol knizku, mojho marktwaina… A potom isel na druhy koniec, a vytiahol mi dalsieho… Wow! To mi zaimponovalo, pozna svoj business… Bol ovidiet, ze miluje co robi… Vraj ho tie knizky zivia… Je to jeho zivot…

Ale vlastne prvykrat, ked som tam prisiel, na doporucenie, tak to bolo zavrete, I ked bolo uprostred dna… Na dverach cedulka, nejake slova – prekvapujuco vo francuzstine…!!! Chvilu som sa snazil najst v nich pointu so svojou znalostou dvoch slov francuzstiny – ale mimo slovicka “Ja” som nic nepochopil… Nic take ako “zavrete”, alebo pridem neskorsie, alebo som u zubara to nebolo… Ked som prisiel druhy krat, tak som s a ho na to pytal, co to znamena… Ani on mi to nepovedal… Povedal, ze mysli, ze je to jasne, ze je zavrete, ked tam ta cedulka je… ze to kazdemu trkne.. Spravny recesista… ;-) Usmev od ucha k uchu… jasne ze trkne! zatiahnu za klucku a je zavrete! ;-)

Majte sa.

Juraj

PS: Jo, a to jeho knihkupectvo sa vola Books & Beans… Preco? To sa ho este musim spytat, zeby tam pestoval sosovicu ci fazulu som si nevsimol ;-) a na zemi mal riadnu dlazku… asi toje jeho oblubene jedlo ako je I moje…