Retro>I.A.20ty krat, Coronado...

FROM: "Juraj Kizak" | Save Address
DATE: Sun, 16 Feb 2003 01:59:51 +0100
TO:
SUBJECT: 20ty krat, Coronado...



Dnes som stretol deti z nova v obchodnom centre Coronado… Bookstroe Barnes & Noble. Adam sa vzdorovite znovu nepozdravil, Nina ano… Zopakoval som svoj pozdrav Adamovi, ale on znova nic… Tak sa ho Paul spytal, ci mi odzdravil. “No”, vzdorovite odpovedal. U toho zostalo… Nina na to zdoraznila Paulovi ako v skole, ze ona sa pozdravila… tazko sa pribilizuju ku mne – ci ja k nim, velmi tazko…

Adam stale pokracuje vo svojom chovani, ktore s a neda nazvat nijak inac, len ako drze, nevychovane a pokorujuce voci mne… Nemozem proti tomu nic robit, “lebo su taky aky su…” Takych ich mam vraj stale brat, nic z tym nemozem… Neviem, myslim, ze v CR a este viac na Slovensku by take jednanie nebolo akceptovatlene velmi zo strany deti…

A tak sme sa spacirovali po tom obchodaku, plneho butikov, je to nieco a la Centrum Cerny Most, ale viac “zataciek”, krizovatiek, dve poschodia…

Prisiel som par minut skor, tak som isiel pozdravit ich znamu, Valeriu, co tam robit v jendom krame s cukrovinkami, co sme ju tam stretli prvykrat, resp. deti… Ja som jej potom doniesol fotku deti naposledy spolu s nou co sa deti fotili… Ze aby som deti priniesol zase… Tak sme prisli I k nej, chvilu s nimi rozpravala. Nina sa chodila hrat s jej synom, je o rok mladsi, ked byvali na starej adrese… Tak pomaly zistujem o detoch z roznych zdrojov, co s ami naskytnu, ako zili, kde zili, co robili… Pomaha mi to poto m s detmi. Vo svttok mi Hanka konece po dvoch tyzdnoch od dohody s barbarou o tom dala nejake papeire o skolskych vysledkoch deti a od nej len papier o tom, aky je ich zdravotny stav… Nie je to vsetko, nikede chybaju nazvy a meista skol, niekd evysvedcenie… Ale ja sa to snazim zobrat a vidiet ako Hankinu skutocnu snahu o pokrok… Som zvedavy, dokedy mi to zase vydrzi… Deti chodili, ja s paluom ako psickovia za nimi, do kazdeho obhcodu… Ze nech si robia co chcu… Ked nieco chcu, tak sa opytaju Paula – mna ignoruju, ako vzduch stale… Ale ked si Paul bol kupit nejkau sladkost, tak Nina nevydrzala, a tiez si chcela dat “frozen youghurt”… Tak si dala. Dokonce mi laskavo dovolila, aby som jej ho zaplatil… Myslim, ze sa zacinam citit chvilami, akoze ju “dobyjam”, aby som sa jej “zaliskal’. Ziskal si ju kupovanim toho ci onoho… Ale urcite je pravdou, ze “presence is more important than presents”, ako mi niekto napisal, alebo som to niekde cital?

S Ninou som mal par dialogov, ked neutiekla odo mna, ale zacala reagovat na moju otazku, je to predsa len zenska, ta este zakruti hlavou nejednemu, nechcel by som byt v ich kozi…

Bola pekne oblecena, az som ju dnes zacal podozrievat, ze sa tak pekne oblieka kvoli mne nakoniec… Posudte samy. Skoro vzdy co je so mnou, ma inu sponu, ci gumicku ci celenku… Ja jej to vzdy pochvalim – uprimne, ma to vzdy pekne, niekedy vrkoc, ci ohon, ci dvas vrkoce ako minule… A skoro vzdy iny sveter. Dnes mala kabelku napriklad, taku ruzovu, k tomu modry sveter, bielu celenku, biele tricko, dziny take tie akoze su kratsie, akoby male – uz som sa jej na to chcel spytat, ale potom som si uvedomil, z eby sa mohla urazit – a ze je to asi moda… tak som mlcal radsej… Dnes som sa jej este trochu “zaliskal” viacej, ked som sa nevinne spytal, “Nininka, to si sama si vybrala tie veci, alebo maminka Ti vybrala”? Samozrejme z eodpoved je “sama”, u tohozakruti ocami, akoze akoby som si mohol mysliet nieco vobec ineho… U takych a podobnych iotazok potim este obycajne doda, ze “uz aspon 5 rokov tak robit”, alebo “milionkrat…” tak som ju celu pochvalil, z evyzerta ako mlada dama… Myslym, ze vtedy ocami nezakrutila, a ze ju to celkom uspokojilo… Co Vy na to mile damy?

A to nie je vsetko podla mna. Este ked sme mali na druhom mieste nejaku podobnu konverzaciu, ked som sa jej pytal, ze co robila na tom kurze “divadelnom”, co Hanka napisala o nej do toho papieru, co mi dal Paul minule – ze hrali mimo ine hru “Tri prasiatka” a ze jej ucitelka ci ta co ich to ucial ze ona ma najlepsi hlas vraj a ze mala ulohy dne az… A ja ze ci ich ucia hrat, a pouzivat hlas apodobne… Ze je “dobra herecka” ze vidim, ako sa tvari rozne… A ona, ze to nehra, ze to je tak proste, a je ze OK, ze prost ejej vidim vsetko v tvari, a ze ma mnoho vyrazov, ze bude teda dobra herecka, proste som sa jej poklonkoval, a ona mimo ine na to ze za to ale ,,ja mam len dva vyrazy” v tvari aukazala mi ich ;-) poviem vam ani jedne nebol pekny, co predviedla :-)) A este k tomu – a teraz to pride – ze “ja som este I zly pozorovatel”, lebo “ze som si nevsimol, ze ma nove okuliare…” A ja na to ze ano, ze som si vsimol uz minule –skutocne ich mala nove – ale ja som ju proste vtedy, ked som si to vsimol , nechcel vyrusovat, lebo s ahrala s Adamom – a tak som jej to nepovedal… tak nabuudce uz jej rsadsej to poviem hned, lebo sa v nej rodi skutocne zena, ktora chce byt obdivovana, a to aj od svojho toho casu nenavideneho otca… Mam pravdu, alebo som si to vsetko len v dobrej viere vymyslel? Pomozte, poradte mile damy, ja to so zenami asi stale neviem, a uz sa velmi nechystam, ze by som to este nikedy vedel lepsie… V kutiku mysle ma totiz napada, ze to moz ebyt niked enejak cesta, skulina, ako sa k tej dusi mojej dceri dostat… Takze to nakoniec zo strany Niny este vyzeralo, ze sa urazilo – v kazdom – pripade si to zapamatala – ze som jej nepochvalil tie nove okuliare… Ach jo! Tak som jej odprisahal, ze som si ichskutocne vsimol – ako je aj pravda - ale myslim, z e mi uz neverila…

S Asdamom je to tazsie, mimo ine sa hrby, viete ako to robia ti nactilety, lezerny sveter, triko dlhe vonku z kalhot, dzniny tie co vyzeraju akoze ich nosi na kolenach… Jo, Nina dnes mala tiez nove Nike tenisky, pretoz eminule mal Adam, a pochvalil som mu ich, su pekne… Ze ja by som mu kupil neznackove a lacnejsie je jasne, na ine by som nemal – ale…

Je tam jeden obchod s automatmi, tam ma Paul naviedol, tak som tma s Adamom hral jednu sotolovu hru, vyhraval som 6-1, nechal som ho dotiahnut do 6-6, hralo sa do sedem – a to stew ho mali vidiet, ako sa tvaril, ja som sa totiz tvaril akoze mi to skutocne neide a on ze to urobil sam, ako sa proste zlepsil, chvilami to vyzeralo, ze sa dokonca na mna usmeje… Poznate to, nie? Ked s vas trinactrocny syn tak tvari, ako ze je tvrdas, proste sa nesmie usmiat, to by sa ponizil… Tak to su moje deti dnes. Nase deti. “Ber ich ake su”, ako hovori Paul… Jo, nakoniec, to “nase’ ma napdlo pre to, ze Nina mi u destksych knih zacala sama chvilu ukazovat, aku knizku ma z takej tej vzdelavacej sady, anejako sme prisli az na to, ze som povedal, ze “kazde dieta ma polku vsetkeho po mame, a polku po otcovi”, geny a tak, a ze sa podla toho, potom spravame, vyzerame a podbne… A to som nemal hovorit, lebo si uvedomila, ze tym padom ma polku veci po mne – preto som to hovoril, ked na to doslo – a ze ona je cela po prastarej mame [Hankinej babicke], babicke a maminke, ze sa podoba i na “Dava” [Laurenzo, Hanky druh] dokonca… Co na to mozete povedat… Mlcal som, ja nie som ten dnes, co moze zmenit ci povedat cokolvek, comu by uverila ci pochopila ci vobec vzala do svojej malickej mysle…

Bol som rad, ze som bol s nimi, ze sme sa chvilu mali fajn, ked som s aim nakoniec podakoval, a Nine povedla, ze jej dakujem ze pekny dialog, tka samozrjeme obratoom povedala, ze ziaden nebol…

Adam na moje otazky stale povie ze nevie… Nevie proste nic, ani ak osa vola, tak asi to je…

Nehnevam sa ani na jedneho, su produktom toho, co sa stalo, potrebuju liecbu, terapiu – ale hlavne pritomnost toho, kdo im bol zavrhnuty… Casu je malo, za mesiac odchadzam, a co bude potom neviem, v prahe ma caka tolko zleho co musim vyriesit, co s na mna zos trany hanky dostlao, ze to bude chvilu trvat… A tiez, musim zarobit nejkae peniaze, rozmysliet, ako vrati tie, za ktore som tu dnes, jedno ci dve nove auta by som za nich kupil aj tu… Vdaka Ti E. nebol by som tu bez toho skutocne, bez tohto kusku mosaiky, u svojich deti…

Aspon ze mam teraz konecne motivaciu znova, zarabat nieco pre svoje deti, ked pevne verim, uz nezmiznu vo svete…

Asi mi za chvilu zavru kniznicu, neviem, ci stihnem este nieco… A ani t oza sebou precitat, tak sa ospravedlnujem za preklepy, ja viem, je ich niekedy mnoho…

Tak Vam poviem, co som videl vcera… Bol som v bare, tom, co hra mexicka skupina Nosotros, vsade mimo ine obrazovky, v Piatok sa hra obycajne basketbal NBA, ci NHL, ci AFL, americky futbal… tak som to nestihol…

Majte sa krasne...

Juraj