I.A.21.+ 22. stretnutie [streda, sobota]
FROM: "Juraj Kizak"
DATE: Sun, 23 Feb 2003 22:34:32 +0100
TO:
SUBJECT: 21.+ 22. stretnutie [streda, sobota]
Aby ste si nemysleli, ze je chripka len v prahe, tak ma tu sklatila tiez… a nie len mna, hovoria, ze je to tu tiez bezne… Nina vraj nebola stvrtok a piatok v skole kvoli nej, a dalsie deti su tiez chore v skole vraj...
Ale v stredu som bol este OK, ked som bol s detmi. Boli sme bowlingovat zase, vsetko “postarom”, deti - teda Adam sa opat nepozdravil – to je hned takym mojim prvym indikatorom, ako bude nas kontakt v ten den prebiehat – a tak sme sa pripravovali hrat. Po tom, co som zacal zase nejaky slusny dialog s Ninou, tak Adam do toho vstupil, zase mi to pokazil s Ninou, tvrdohlavo a vzdorovite sa postavil, ziadne argumenty na neho neplatili… ach jo! Tak to teda pekne zacalo! Potom som plny emocii to vybalil na Paula, ze tak to teda neide, ze ja to tolerovat nemozem a nebudem, ze su hranice, za ktore nepojdem… Tak sa potom Paul snazil nieco detom vysvetlovatr, najprv za mojej pritomnosti, a potom I ked som ja hral,a on bol s nimi sam… ale viete, on to robi “po americku”, ako ze “deti maju vzdy pravdu”, tak nejako, a ja s nim v tomto ohlade nesuhlasim, deti su deti a rodicia su rodicia… Nic mene sme pokracovali v “normalnom odcudzenom” prostredi rodic-deti dalej…
Cez to vsetko sa opet nieco prvy krat stalo znova smerom dopredu… Ta bowlingova hala ma cca 12 az 16 drah, tak nejak, k tomu zo dva kulecniky a nejake automaty pre deti na hranie take tie typicke… A samozrjeme taky ten bar s kolou, hamburgermi a snackovymi tycinkami… Deti sa tam hned stale po tom, co hodili svoje gule, odsunuli, len aby so mnou nemuseli byt, kolko ich zvalim ja ich nezaujima zdanlivo vobec, suskali si tam a boli silny team zase spolu. Ok, to je v poriadku… Vzdy ked som s a pribilizil hoci im len povedat, ze su na rade, tak sa odvracali od mna… Ked uz tam tak na tom bare sedeli, tak som im povedal, ze keby nieco chceli, ze nech si objednaju, ze to potom zaplatim… Tiche mlcanie znamena suhlas u nic, “Ano”, ci “dakujem” este voci mne nepoznaju skoro… Schvalne, zhodili by sa, aspon jeden predtym, keby boli samy, specilane Nina, urcite by sme uz boli dalej keby som s nimi mohl byt sam…
Nic si ale neobjednali, len som videl, ze sa dohovaraju co je dobre, spatne a tak… Hral som ticho, viac menej s nimi nekomunikoval – nemam o com, na vsetko povedia “I don’t know” ci sa odvratia, tak som sa s tym nejak zmieril viac menje, z e to chce cas… Rady Paula a barbary, trpezlivost… Ked so m tak stal u tej drahy, tak Nina ako isla okolo sa [asi zabudla, ze som jej “nenavideny otec” na chvilu] ma opytala, ci si mozu nieco objednat… skoro som spadol z noh, povedal, ze ano… Tak si objednali. Tak to bolo prvy krat tak prirodzene od Niny uvedomiac si autoritu, ci prtitomnost otca… Inac ako viete, sa I na hodiny radsej opytaju Paula…
Na konci, ked sme sa lucili, som im ako vzdy povedal, ze ich mam rad. Slovensky. Anglicky… A dakujem im, ze so mnou boil a Maminke, z eich priviezla…
Vcera sme boli “roller blading/skating”, v hlae, Paul to vymyslel, ze pojdeme do “Roller King”, tak som sa tam zase dostrachal v sobotu pred pol tretou cez cele mesto, autobusom, potom este peso, chvilu to hladal, jedny ma posilali vlavo, dalsi vpravo… Dokial prisli deti, tak som si to prezrel… Je to taky ten zimny stadion, ale nie s ladom, ale [vraj, ja som to nepoznal ani] s drevenou palubvkou, namalovanou na sedivo, takze to aj ako lad vyzera, len z toho nesala chlad… Normaln e mantinely, len “pokobercovane”, svetla… A zase z jednej strany automaty pre deti, kulecniky, a dalsie detske hry na peniaze co sa snazia dostat od rodicov… kazda ta hra stoji cca 1 dolar… bar, snack, cola…
Deti prisli, Adam zase bez pozdravu na ten moj... Pretoze to zacinalo az o tretej, tak sme este v hale pred vsupom chvilu cakali, za nami sa tvorila fronta, lebo ja som prisiel prvy… Moje neposedne deti uz vymyslali, co este hrat, Sadam zase vytiahol svoj “hockey sock”, tu makku lopticku… Nina zacala na zabradli sa tocit dolu hlavou, chodila na gymnastiku… Samozrejme, ked som s a chcel zapojit do ich hier – tak ma opakovane uspesne odbili, tka som sledoval, a niekedy sa pripotomele usmeival, nevediac co dalej s nimi... Ked sa vytvorila ta fronta, to som zistil, ked som sa obzrel, ze je tam 50 ludi za nami, polka deti z toho ako Nina Adam – ale ze vsetky stoja tak nejak slusne a ziadne z nich nevystraja, mimo tie dve moje… tak som sa opytal Paula, co z ”toho je normalne”, citie moje, ci tie “amerikce”, co on na to… zarazil sa, ze vraj obidve skupiny su OK… Tak dobre, pomyslel som si, hrdy ale na to, ze “tie moje” maju “riadnu vrtulu” a enrgie na rozdavanie – neklamnym to znakom, ze su po mne, a hrde som sa nenapadne vystrel v duchu :-) akoze je jasne, ze otec som ja… To viete, hladam si male veci, aby som si svoju “povest otca” – hrdeho - svojich deti pomaly znova vybudovaval… Este predtym, ked som tam bol uplne sam, tak tam pricupitali nejake dve hispanske usmievajuce sa deti, dievcatka, trochu mensie ako Nina, zacali sa tam nahanat, matka si sadla dalej, tak som im po chvili ponukol moje hokejky, z ktorymi som sa tam doplahocil, lebo som nevedel, ci sa tam nemoze hrat I hokej, ten “street”. A lopticku k tomu, tak sa tam pekne hrali a ja so m mal nove dve male kamaratky…
Ked som na konci cakal v hale, dokila Paul zas enevrati deti hanke – nemozem sa ani ukazat, Hanake sa to nepaci – tak musim vzdy cakat niekde “za dvrami”… tak som pozeral, ako sa deti nasukali do bieleho Jeepu a Pauls hankou rozprava a rozprava… Len nech rozprava, myslim, ze aspon nieco Hanka detom povedala… Vlastne si to nemyslim ja, ale Paul, tvrdiac, ze Hanka uz na nich tiez “pracuje”v niecom… Rad by som tomu veril, ale vidiac, co robi cCechach proti mne a detom, akjo si nepraje, aby som sa mohol jednoudcho a rychlo vratit – neverim tomu zatial… A tak ked som tak cakal vo vnutri na Paula, tak prisel muz, nieco s ama opytal, nieco som mu opovedla a on zistil, z emam “prizvuk” ze odkial som a td atd az mi povedal, ze on tiez mal problemy, a dal mi kontakt na nejkau organizaciou otcov, vrj sa vola “Dads”… A za chvilu s aprikobrcali dve kocky, jedna ta jeho, ako mi o nej hovoril, a ja som zistil, ze su to tie dve moje “male kamaratky’,, co som im pozical hokejky, a ze oni cchu znovu hrat hokej… Uz im to nedovolil – ale svet je maly, vie co a ako ma robit ten Vesmir, Boh, Universum… Deti odfrcali, tie moje- I tie jeho I s nim…
Ked sme platili pri vstupe, tak sa nejak rozvinula debata medzi mnou a NInou a Nina na mna, “ze ved som hovoril, z e mam plno penazi…” Ano, ja na to, z e mam, ale pre nich, nie pre seba… Povedal som to totiz detom, ked som bol s nimi prvy ci druhy krat, davajuc im najavo, ze ked nieco potrebuju ci chcu od svojho otca, ze nech mi povedia… Tak som teraz Nine sa zacal vysvetlovat, ze vsetky peniaze co mam, ze su pozicane, ze svoje uz ziadne nemam, ze som vsetky spotreboval, aby som ich nasiel a dostal sa do USA, a ze tie “svoje” na nich som dal Mmainke, ze som jej dal nasu firmu, svoj podiel pre nich… A to akoby som pichol do osieho hniezda opat, Adam I Nina obidvaja, ze som ziadnu firmu nikdy nemal, ze to bolo a je len Maminky… Tak som v tom dalej nepokracoval, len zase mi adrenalin sa zvysoval v krvi chvilu, ako je mozne a preco sa tka hanka brani pravde a manipuluje deti v zakaldnych veciach…
Pretoze v cechach bude dalej pokracovat sud ohladne pristupu k detom, tak si to pomaly zhrnam, co v ramci “zavrhnutia” Hanka detom o mne povedala, resp. robi, comu boli ci stale su deti vystavene, tu nieco z toho je:
1. Deti nevideli za 4 roky ziadnu moju fotku
2. Slovo “Oco” sa stalo pre nich tabu, symbolom zla… Predtym ho pouzivali rovnako s laskou ako slovo “maminka”…Hanka zatial jasne nepovedala ani na priamy dotaz Barbary, ako ma volali za tie styri roky, ale viem, ze vo svojej korespondencii s vlastnymi rodicmi ma nazyvala len jednoducho – “Kizak”. Ako asi deti? Uvidime…
3. Slovo “stari rodicia”, zacali deti miesto na mojich rtoedicov pouzivat k neznamym cudzim ludom v USA…
4. Deti mi povedali, ze nenavidia Slovensko a slovencinu
5. Deti nemohli dostat nic, co som im ja alebo moji rodicia poslali, a to aj cez Hankinych rodicov za tie roky…
6. Detom bolo povedane, ze nasa rodinna firma nebola vobec moja, len Hanky cela od zaciaktu…
7. Ze som detom neposlal peniaze ani na darceky [Adamove brusle na narodeniny , Hanka mu to zatajila…]
To, ze som s nimi nebol v ziadnom kontakte, uz ani neopakujem, ani moji rodicia ze namali tu moznost … A ako to bolo predtym, mozete vidiet napriklad na tejto fotke http://www.kizak.com/obr2/ninaoco.jpg kde je jasne vyznaceny I datum jej urobenia, februar 1999 este cca pol roka po Hankinom rozvodovom rozhodnuti… Niny bodylanguage hovori za vsetko, aky mala ku ne vztah, a ako sa bezpecne u mna citila… Ze sme sa spolu vecer modlili, nech to Hanku prejde tiez viete… Ten isty nazor na tu fotku vyjadril I Prof. Matejcek, ked ju videl. Bez toho, aby vedel o mne a detoch co I len slovo. Videl vsetky tie fotky. Jeho nazor je jednegho dna pre deti v pisomnej forme zaznamenany…
Ale naspat k nasemu inline skating… ked som po kupeni listkov sa s radostou vyjadril, ze ich konecne uvidim, ako im to ide na brusliach, tak za chvilu Adam na to, ze on dnes bruslit nebude… Nina sa ale hrnula do prezuvania, vsetko take tie tazke pracovne koberce su tam, par peknych dlhych lavic, a tam deti oslavuju svoje “birthday party”, co si mozno objednat…
Tak sme sa prezuli, Nina, ja a Paul - a Adam sa tam tak rozne tulal pozeral p o tych hrach, riesili sme narocne a s napoatim, kdo kde a ko da boty a kdo sa bude starat o nich a tak a ja som v tie ich nemohol byt vobec zahrnuty… Nakoniec som sa ja s Ninou vydal korculovat, hudba popova, odpovedajuca atmosfere, svetla ale zhasli tie hlavne, bolo to ako v bare cele “klzisko” v sere… Nina, ako jedine dieta tam zacala za jazdy ala tancovat, skusala si nejake pohybove prvky, a robil a to skoro cely cas… Ze mi vzdy par krat povedala, ze ju “follow”, aby som prestal, je jasne… No jo, za nou som nemohol, pred nou tiez nie, I to som skusal, vedla nej tiez nie… Moje vysvetlenie ze na mu mam davat pozor a tak nezobrala, tka som sa motal tak, aby som bol “nenapadny”… Ach jo to prekliate “zavrhnutie”! Ale bol som rad I tak, a pysny, aka je sikovna, ako jej to ide… Predvadza sa, o tom nie je pochyb, ci uz predo mnou, ci pred ludmi, myslim, ze este o nej budete pocut jedneho dna viac…
Zatial Paul “takticky” hral s Adamom kulecnik, aby ma nechal s Ninou sam… Aj ked sme nemohli komunikovat, tak sme boli ale spolu samy s Ninou, sice s dalsou stovkou ludi kruziac v dave – ale samy… ja som to citil, ci Nina, to neviem, ale nebala sa, nehnala sa prec odo mna, ci z klaziska, ci pre Adama…
A to ja uz nadopovany nejakymi praskami kvoli tej chripke, tak som toho vela nevydrzal, potil s a ako kon, ale Nina kruzila dalej a dalej, wow, kondicku ma na devatrocne dievcatko! A tak som sa snazil ju velmi nevyrusovat, “neobtazovat” ju, ako si priala opat, ked som videl, ze sa so mnou “hrat” nechce na “klzisku”…
Stal som potom vedla, u ovhodu a maninelu, sledoval ju prichadzat a vzdalovat sa, dobre ju poznajuc podla mavajucicch ruk, ktorym I robila tie svoje nekonecne tanecne variacie, a podla cervenej prilby, co mala nahlave, dokial si ju nedala dole… jo, dnes mala dva culiky, modrymi takymi tymi “frote” gumickami len stahnute… ked som jej ich pochvalil a povedal, ze ich este nevidel, tak ma hned na zaciatku utala, z e ich “nosi stale”… no jo, ja vim… cokoliv reknu ma jiny nazor, I ako som Vam uz pisal, ze ked som uz nevedel, co jej povedat raz, tak som povedal, ze “my v prahe mame I vodu v prasku”, co v amerike nemaju, tak my povedala, ze tu je to tiez… no dobre, tak ano…
Ale naposledy mala zase nieco uplne ine oblecene, co som prvykrat videl, peknu svetlo zelenu mikinu na zips a vlasy volne, v predu celenku co jej to stahovalo len za usi, prirodna farba koze svetla, to som skutocne nevidel na nej este, ked som jej to pochvalil, potesilo ju to… ako hovorim, stale sa predvadza, co vsetko ma, skusa si… lebo evidentne medzitym zo skoly chodi domov, kde sa “ohakne” inacako do skoly a potom sa vracia domov zase… Manazerka hotelu, co som vam o nej pisal, ked som sa s nou o je j skusenostiach s detmi rozrpaval, ma ich uz odrastene , mi povedala: “Uvedom si, ze prvym “chlapom” v zivote dcery je otec…” spominate, pisal som o tom minule, ze co vy na to, ako sa predvadza… tak si to teraz viac vsimam, co v tej Nine je, a je to “maly tvor zenskeho pohlavia”, to je uz evidentne, nechcel by som byt neskor v kozi jej napadnikov, co si ti jedneho dna s nou uziju…
Tak som sa bol na chvilu u Adama u kulecniku ssa opytat, ci je v pohode, ke d hral ten kulewcnik, na chvilu sa vzdialiac od Niny… Potom isiel Paul s Ninou bruslit, a ja som zostal zase s Adamom… Paul uz pochopil, z e nechcem zneuzivat svoju pritomnost ked som s demti sam, aby som do nich hudol neico proti maminke, ze to je je pod moju uroven, naopak, ked nieco mam vazne, tak chcem, aby som to detom povedal pred Paulom, aby videl, ako reaguju deti, aby videl realitu, ako s tou firmou napriklad… Tiez som sa taa pred Paulom opytal Niny, ako bolo na terapii… Adam hend ze do toho ma nic nie je, Nina sa to snazila aspon vysveltit, I ked s ni m suhlasila, az sa do toho zamiesal Paul povedaic, ze samozrejme, ze co sa tam dialo mi nemusia povedat, ale ze ja som sa ani na to nepytal, len ze “dobre”, ci “sptane”, ze slusne je odpovedat, lebo ja som sa viac menej opytal, ci sa im ta pani “dr jackon” paci… Bol som rad, ze sa Paul zastal “normalneho”, na ukor “deti maju vzdy pravdu”… pretoze to tlacim na vsetky strany, tak sem tam I Paul si to uz uvedomi, aj ked ako povolanim “ucitel v materskej americkej skolke” ma blizsie k tomu a to tak ze velmi – ze vsetk o detom dovoluje, a vyzera to jednak, ze ma I moje deti I mna za 5 rocne deti niekedy… Povedal som mu jasne, I Barbare, ze su veci, ktore nebudem tolerovat voci svojim detom, ze si ich nebudem “kupovat”, ze im chcem byt vzorom toho co som, cesko-slovernskeho rodica so vsetkym co k tomu patri, k tejto kulture, dobre I zle pripadne – ale zvlast po tom, co vidim, ako je skutocne ta americka kultura voci detom nezdravo tolerantna – tak sa ani nedivim teraz ked vidim v prahe tych “spoilt american”, odkial sa to v nich berie… a ze ste mi k tomu pomohli I vy vsetcia svojimi cesko-slovenskymi nazormi, vam hovorim znova.
Adama som sa spytal, ci chce hrat dalej kulecnik... So mnou. Nepovedal ano, ale tym plecom a “I don’t know” zase odsuhlasil. Tu prvu hru si kupil sam, mal peniaze bud z toho, co dostava ako kapesne –ale bo od Maminky, viem ze zo vzdoru si nechcel pytsat odo mna, tak so nechal, nevnucoval sa mu, nech si to zapalti… A ked som mu dal dolar tera, na nasu polocnu hru, tak ho zobral opat ma prekvapiac– z ema neposlal aby som to isiel zariadit ja – isel ho rozmenit do automatu – a drobne nasypal do stolu a zacali sme hrat… Dokonca mi sem tam podal tago, sice pohladom sa pozeral prave opacnym smerom – ale podal mi ho aspon… Cakam od neho viac dnes? Mam sa radovat alebo plakat, ze sa tak ku mne chova po dvoch mesiacoch, co sa vidime? Dokoncili sme hru, nechal som ho vyhrat, ale len tesne, o poslednu gulu… Hovoril som na neho slovensky, ci cesky, ked sme boli samy - neoponoval, neupozornovla ma, aby som hovoril anglicky, aj ked on mi vzdy odpoveal anglicky - ked som komentoval svoju ci jeho hru… A samozrejme som mu medzi styrmi ocami povedal, ze “keby som vedel, co na tomto svete by som mohol urobit, aby sa nieco medzi nami zmenilo, ze by som to urobil…” nekomentoval… ked som zacal nieco viac, o comkolvek, ci uz o jeho skole, ci tak, jeho odpoved vsak bola na vsetko “Leave me alone”… Tak som toho nechal, po par zbytocnych pokusoch s roznymi temami vcetne NHL game, vaziac si, ze sme sami, ze neodisiel – ako mohol, dohral to so mnou… Dalsiu hru nechcel, pozeral sa na lad z dialky cez kobercovo otapetovanu cast, kde su tie stoly na ‘birthday party”… Postavil som sa k nemu oprel sa, sem tam sa snazil zase komunikovat o niecom, vsetko odmietol, “leave me alone”, tak som toho nechal, vaziac si, ze som na meter od svojho syna a on neodisiel, pozeral sa vedla, blizsie sa neodvazim k nemu, stale mi obaja zakazuju sa dotknut ich ci akejkolvek ich veci, akoby som bol jenda velka nakaza, svrab… Tiez som mu povedal v tych chvilach, ze sa pomaly vraciam do prahy, ze ked chce, co by som mal urobit tu ci tam , nech mi to povie, a ze neviem, kedy budem moct prist zase, lebo su veci, ktore nemozem ovplyvnit, a ze keby som sa neozyval, tak ze je to preto, ze mi to jednoducho niekto neumozni, nie preto, ze by som nechcel, a ze robim vsetko preto, aby som sa vratil, byval, pracoval tu aspon hodne casto, aby som bol u nich… Nechal ma to cele “dohovorit”, co som povazoval za uspech, az potom mi povedal, ze ho to nezaujima… Zaujimalo. Vypocul to. Ked ho nieco nezaujima, cu skutocne neche – odide, odvrati sa odo mna…
Bol som so svojim synom chvilu sam a on neusiel… To zaujimalo mna v tu chvilku najviac.
Nina sa vratila, chcela aby Adam isiel s nou… Navrhol som Adamovi, ze nech ide, nech si da korcule, ze ja nepojdem, ze zostanem “strazit” ich boty… Ale to nie, oni ma ako strazcu “svojich veci” nechcu… Dilema, co robit, prisiel Paul, povedal som im, ze im teda boty postrazi Paul, ked si ich nechcu dat do mojej tasky… Ani to nie, su samostanty… Adamom to uz cloumalo, chcel ist, len to nejako “s ctou” vyriesit, a aby nebolo po mojom… Jeden z navrhov, co som im dal, ze nech si to teda zoberu blizsie k “vchodu” na klzisko, ze na to budu vidiet, vzdy ked pojdu okolo… A ja ze nepojdem s nimi vobec. Samozrejme som u toho myslel, ze im na to budem davat ocami pozor, Nina mala tie svoje drahe nove tenisky Nike, aby sa im to nezptratilo, Paul povedal, ze sa kradne tu ako straky tiez… Dokonca so m NIna nwevrahol, z e jej to dam do skrinky jej boty, a Adamove, ze to zaplatim, su tam take na to, ale ani to nechceli, proste vlastne riesenie… A tak nakoniec “samy” prisli na to, ze si tie veci teda vezmu k vchodu na klzisko, a Adam s a konecne prezul a dal sa do doho… Je dobry, co Vam mam co povedat, je sporotvy, ma rad pohyb, “umi bruslit” ma tie “aggressive skates”, tie na vystrajanie na rampe, a tak zacali s Ninou vystrajat, drzat sa za ruky a tak za chvilu… Az prisiel; po chvily “rozhodca”, mal presne take paskovane triko, mlady chlapec ala 18 rokov a upozornil ich, z esa za ruky drzat nesmu, tahat jedne druheho, len kazdy sam… Isiel som z a nim si overit, co ich upozornoval… Mna upozornil za chvilu, ze “dozadu” sa tiez nesmie jazdit…
Pre deti boli dve sutaze, Nina sa zucastnila tej pre dievcata, nakoniec Adam sa ukazal, ze vie I dozadu, ked povolili zase bruslit len pozadu… Vela ludi u toho nezostalo… Ked som mu chcel ukazat, ako sa preklada dozadu, odmietol, ze “ho to nezaujima”… To este nevie, len tak obycajne dozadu.
Jo, a je tam pozicovna brusli, a snad vsetky co poziciavaju so tie dojradove, a tka aj velka vacsina ludi a deti co korculovali mali dvojrado=ve korcule, co ma teda trochu sklamalo, kedze amerika je koliska “inline skates” a oni sa vozia na tych dvojradovych ako male deti…
Nevadi, bolo to pekne, bol som spokojny, aj ked vzdy cakam viac, “Man’s Dreams Ought to Outreach his Goals…” A tie moje siahaju preto vzdy az ku hviezdam…
Aj ked sa s cim vacsej vysky tym dlhsie pada a viac to boli pri dopade…
Juraj
PS: A tak nabuduce sa uz dostanem k tej “prisahe” americkej “na vlajku” dufam a - a je tu ceske pivo! Dva druhy, mozete medzitym hadat ktore asi… A este mozno ku “Gift to my Friend”
PPS: Stale chyba vzajomna komunikacia medzi mnou a Hankou, akakolvek, aby sme sa posunuli dalej, ja ju tlacim obnovit, hanka sa brani silou mocou - mediovana, ako je podla court order nariadena, lebo Barbara nema cas, zmenila miesto a este nie je zariadena poriadne - a zatial to na nikoho nedelegovala, co hra do karat Hanke, pretoze nemusi nic robit, dokonca ani to, co sa uz predtym dohodla s Barbarou, takz e moje deti stale nezatelefonovali mojim rodicom, aj ked to vraj hanka “odsuhlasila”. Tak to tlacim ako sa da, lebo cas uteka… A ja viem, co za strasne veci ma v prahe cakaju, aby som nemohol tak skoro prist, a nechcem zase zacinat uplne odznova ked pridme s detmi… Ale zda sa, ze I tie dva teraputicke sedenia [jedno tyzdne] hanky a dve deti – deti boli spolu, som pochopil – nieco robia… Je vidiet, ze Adam sa brani stale, je v nom vzdor, hoci podla mna uz vie, tusi, co je spravne – zatial co Nina podla mna robi naivne skutocne to, co si zatial mysli, ze je najspravnejsie, ze si nie je vedoma, ze by robila nieco nespravne, taky vidim ja laicky rozdiel v ich pristupe k u mne dnes…