III.W.9. Skola este. Roma’s restaurant, “Kennedy’s”

Dnes som mal dalsie stretnutie, piatok, 6.8. poobede. S principalkou Adamovej novej skoly. Bolo to opat prijemne, ludske stretnutie. Adam’s school principalka je prijemna pani, dobre s me si pokecali – teda hlavne ja pravdu povediac ;-) Myslim, ze dobre chapala, o co mi ide. Pochopila moje slova, ze si prajem len to, aby som bol v zivote deti, a to I prostrednictvom skoly deti, v tomto pripade Adama. Iba ako kazdy iny rodic. Nic viacv, nic menej. Slubil so m jej poslat knizku oc CR mimo jine z Prahy, hned ako na to budem ma, a hlavne na postovne, ked bude vazit dve kila, je to 1.000 Kc…

Po tom som sa este snazil Hanke napisat email, aby som mohol aspon hovorit s detmi v sobotu, ci v nedelu, pretoze bojkotuje aj to, ako sa len da. Ale o tom pozdejsie.

* Potom vsetkom, som mal toho dost. Bol to narocny tyzden – ale konecne som aspon zase niekam pokrocil. Nie, nelutujem toho, ze som prisel, a deti zatial nevidel... Som rad, ze ja som splnil sam voci sebe, co som si predsavzial, utobil vsetko ludske, co len bolo mozne – a takto, s tymto oslovil Hanku. Aj s mojim pravnikom amerikcym. Bol som hladny ako vlk, majuc naposledy ranajky, a cez den par guliciek vina a sladkych peanuts prazenych na mede, je to tu nejak popularne – am mne to chutna. Tak som si hovoril, ze mam narok na nejaku teplu veceru, nie len hamburgra za 1.19 USD niekde… Roma’s, to mi niekto predtym doporucil. Ze vraj vemi dobre. Tak Vam o tom porozravam. Nezvladol som to. Skoncil som s cervenymi bodkami od rajciat na mojej oblubenej bielej koseli, co som mal na sebe na mitingu s apni principalkou, k tomu cierne dziny a cierne sako. Takzvana “nedbala elegancia”, nemal som uz ani tie texaske cizmy, ale polotopanky od Baty v zlave uz v Prahe kupene par dni predtym, prave na moje mitngy. Cierne. Sem tam diera v nich. Naschval. Aby mi nohy lespie dychali v tej horucave. Hodi sa to tu, do tejto prisernej horucavy – a pritom to nie su sandale. Oblek tu nemam vobec. Sudy som necakal. Snazil sa s Hankou stale dohovorit ludksy, ze akceptuje rozhodnutie ceskeho sudu – ale hlavne ludsky aspekt… Zbytocne. Einstein hovori, “insanity is expecting different results with repeating the same procedures/strategies”… Hanka svoj postoj uz opakovane ukazala, ze ludska domluva, dohovor, dohoda s nou nie je mozna. Proste nema zaujem. Vsetko zbojkotuje, dovod si najde, aj ked ziadne nie je... Pohar plno prazdny ci poloplny? Hanka vie vzdy spravnu odpoved. Ale mate smolu. Ona je ta, co urcuje ako to je. Ma posledne slovo. Ma u seba deti. Ma vsetko...

* Tak som sa vydal teda po MainStreet na sever – autom samozrejme – a viete, ze mi uz chodenie pesi chyba? - a po lavej strane hladal Roma’s. Vraj vlastnenu rodenymi talianmi – tak preto je vraj tak dobra... Som zvedavy. Bude to talianska restauracia, americka? Zaparkoval, vystupil. 18.20 asi. Vosiel. Vsade tam maju uvadzacov, akoby ste si bez nich nevedeli sadnut. Dobre no, aj ten bol dolezity, zaviedol na uprostred prazdnej restauracie prave tam, kde mi vybral on miesto. Malo to tri miestnosti, dve uplne prazdne... Dobre, hovorim si, vyber mi miesto, ked myslis, nemam sil na vlastny vyber... Este som si nestacil sadnut, vydychnut, a uz sa ku mne prirutila servirka. Co k pitiu… Ze este neviem, vydychujem prvykrat v restauracii snazit sa zbavit stresu dna… Ta americka rychlost, ten pohyb fastfood, je vsade, nezbavite sa ho, zhonu aj v malom meste, diere sveta. Maju to v krvi.... Servirka, evidentne studnetka, mozno max devatnact, privyrabajuca si ako tisicky inych. Keby ich v amerike nemali tychto studentov, restauracie by nemali servirov… Oddisla, prekvapena – a asi sklamana, ze som nezareagoval hned niecim… Vydychol som druhy a treti krat, uz je tu zase, ze teda aspon vodu, Dobre, hovorim, co ine mi zostava. Voda s plno ladu, asi nevie, ze mam citlive zuby a lad skutocne NEMAM RAD. ;-) No to sa jej nedivim. Skutocne sa chcela o mna postarat, tak ju naucili v prvy den brigady – a ona vie, ze si tak u americanov zasluzi ich trinkgeld, dysko, sprepitne… Nemam sil ani na umely usmev uz, len slusne dakujem. Poda mi listok. Nejake talianske pasty a podobne. Na stole gycovit eobrusy, na nich plastove prestieranie, na kazdom reklama… Moc listok nestudujem. Prekvapenie. Aspon pre mna. U tych jedal nikde nie je s cim tie cestoviny su. Tak sa pytam s cim ze su. Nevie to ani ona. Nedivim sa, mozno je tu treti krat, a hlavne asi ocakava, ze vsetcia navstevnici to vedia. Ja nie. Par mojich zvedavych dotazov o jedalnom listku mi dava tusit, ze na mna nebude mat dobre spomienky a urcite bude radsej i ndalajej obsluhovat americnaom, ako zvedavych turistov z prizvukom... Prestavam, nechcem ju dostavat do uzkych. Vyberam si nejake lasagne, ale zapekane, a vraj su s masom a syrom. To tam vsak nebolo napisane, to mi musela povedat. No nic, bolo to dobre, za 6.75 dolara plus dan ako by aj nie. Nic moc ale co sa tyka mnozstva, to v Prahe dostanem viac... Este dobre, ze mi k tomu dali ako predkrm automatikcy salat a k tomu dve teple rohlicky a k tomu maslo. Docpavam se chlebem, rekl by Simek ;-) Co sa tyka toho masla. Poznate tie male masielka v hoteloch na ranajky, ich velkost? Tak si predstavte, ze k tym rohlickom teplym mi dali masielka asi 10 krat mensie, ale kazde z nich bolo zabalene v plastovom kelimku a pokryte nepriedusnym alobalovym obalom. Kazde z nich teda len na spicku noza. Skutocne, mnozstvo toho masla vo vnutri odpovedalo asi max desatine tych nasich malych masielok... Co tym chcem povedat? California Diary to vyrobilo. Povazujem to za totalne plytvanie prirodnymi zd rojmi. To uz mozu rovno balit len prazdne obaly, skutocne. To nebolo vsetko… Prisadaju si vedla dalsi ludia, k stolu. Konverzacia ohladom pitia zo servirkou, asi neboli odtiala tiez. Z druhou servirkou. Zaslechl som, ze vraj si tu ludia mozu ale doniest vlastne vino do restauracie… A tak som sa spytal tej svojej servirky, krasnej mladej stihlej, usmievavej [profesionalne], ze ci vraj sa tu da kupit vino. Nie, je to “dry area, dry county”, a ja, pretoze som to uz niekde medzi recou pocul ze ci to v celom meste…Ze ano. Ano. V celom meste Weatherford snad nemozete kupit nikde alkohol, myslim tym tvrdy alkohol pocinajuc vinom. Snad jedna vynimka, jedne obchod s licenciou na predaj... A v baroch to mozu predavat len asi dva take polobary, Applebees a Montana. Tin Melon… Nie ze by som bol priatelom alkoholu, ale predsa… Ist do “najlepsej” restauracie v meste na pizzu, ci pastu ci proste nieco talianskehgo a nemat si moznost k tomu dat dva deci vina…? Ja teda nemusim, ale poznam plno ludi, co musi… A tak vystupite ako socka z auta a pod pazuchou si donesiete flasu?

By. Steven A Kennedy

By . David A Kennedy

By James M kennedy

By Regina L Kennedy

[CO JE TOTO VAM VYSVETLIM POZDEJSIE]

A tak si tam vraj ludia vino nosia, kdo chce jednoducho… Zvlastny kraj ta amerika… Suchy zakon. Zakaz konzumacie alkoholu na verejnosti. A tu i v restauraciach. Ale doma pit pivo mozete. Nie na verejnosti, to plati snad po celych USA. Moje “stolovanie” v najlespej restauracii v meste pokracuje. Pocas jedla sa ma dvakrat pride moja servirka spytat, ze ci je vsetko v poriadku. Hej, hej, je, len mi dajte klud sa najest trochu, prosim nevyrusujte, myslim si, prezuvajuc a odpovedajuc len Hmmmm, s plnymi ustami sa nerozprava…. Neviem ako Vy, ale ja nemam rad prilisnu aktivitu, ked vas tu v amerike sa tak o vas staraju az vam nedaju vydychnut. Ci nadychnut. Ani pozut, dojest… Cez obed v plnom pracovnom dni to chapem. Snazia sa Vas rychlo obsluzit a cim rychlejsie “vyhnat”, aby ste nebrali miesto dalsim zakaznikom ,proste obrat, obrat obrat, cashflow a tak, money money money… Servirka to ma tiez v krvi. Zo zivota, obycajneho, tak obsluhuju ju, ci obsluhovali, ked isla s rodicmi na veceru… A tak sa ani nedivim, ze som este nedojedol, a uz ku mne prichadza po treti raz. Co je co je co chces si znova len myslim a ona mi s usmevom dava na stol ucet, ani sa predtym nespytajuc, ze ci si nedam este neeco ako kavu ci podobne… Alebo ze by videla na mne, z e som socka a ze si ju skutocne nedam? Mala by pravdu, samozrejme, ale ze sa ani nepokusila, ani nespytala, ani neponukla? Len rovno ucet? Ok, asi je to zvykom v najlepsej restauracii v meste… Upijam este chvilu vodu z ladom, odchadzam. Neplati sa ani u servirky, nepride k Vam ani Vrchni cisnik, nemaju tam ziadneho. Platite pri odchode z restauracie. U pokladne, ako v automate na Vaclavaku, ked tam este byval... V Najlepsej restauracii v meste. Roma’s. Za pokladnou je ten isty, co ma uvadzal… Som tak trochu v rozpakoch, asi sa tu skutocne nehodim…

* Amerika ma zvlastne zakony, a kazdy stat, ci mesto naviac vlastne. Aj ja uz som na jeden narazil, nahodou. Moj spolocnik pri obhliadke Aledo mi to povedal odpovedajuc na moju otazku. Volajme ho Ken, meno je to zmenene, mam dovod jeho identitu zamlcat, Hanka by mu robila zase problemy... Vsimate si? Vsade je Hanka, hanka, hanka... Pretoze cokolvek urobim, povazuje to za utok na svoju osobu, a na ameriku. Proste za kazdu cenu ma chce odtial dostat, prostriedky si nevybera... Pytam sa teda Kena. Ken, ta ulica jedna hlavna v Aledo sa vola FM, co to znamena? Pre mna je to Frequency Modulation, teda radia na VKV… Zasmial sa s chuti. Nie. Farmer Market. Road, dodava. Teda farmarska cesta povodne este z predminuleho storocia. Dne normalna asfaltka, po nej auta, proste hlavn a cesta v Aledo. Tam su vsetky skoly nasich deti. Pokracuje dalej. To znamena, ze po nej sa niekedy hnali kravy, stada krav, k tomu bola urcena. A vies co, ten zakon stale plati, nezrusili ho. Takze keby niekto chcel po nej hnat stado krav – tak moze. Zastavit tym celu premavku v meste, pretoze kravy maju prednost… Lebo je to “farmers Market” road. To sa zase smejem ja. Ken je spravny. Mozno este nevystrcil hlavu z Texasu, ale obrazok prahy sa mu paci, venujem mu pohladnicu, See ya there maybe... jednu jeho nastavajucej. Bude se zenit za chvilu...

* Po mojej navsteve Roma’s este idem kupit nieco do Pharmacy Wallgreens, taka samoska, mensia ako Wallmart, ale otvorena 24 hodin denne. Corsodyl. U nas v lekarni, bez predpisu. Diky za radu, L. pomaha mi to, inac by som to tu neprezil… Tu v lekarni, je vsak len na predpis. Nevadi. Hnevaju ma zuby, co sa da robit. Budu hnevat bez Corsodylu. Nic podobne bez predpisu nemaju… Kupujem si sladke peanuts prazene v mede instead. Tie mi urcite na zuby pomoze, ze ;-) Ale nejkau radost si clovek musi najst...

* Je po siedmej, slnko dnes slabe, zmeskal som plavaren.[piatok 6.8. stale..] Ale idem k nej. Je prijemne. Potrebujem pozerat do blba a tam je park. Sadam na lavicku, cumim skutocne do blba, na stromy, na hrajucich chlapcov basketball na ihrisku. V bazene je party za ohradou, plotom. Vraj sa to da objednat, cela plavaren. Chvili sedim, rozmyslam, co sa dnes vcera stalo. Idem naspat k autu, vytahujem notebook, sadam, zacinam pisat tieto riadky. Ked som nieco uz napisal, tak sa ozve Hi zpoza mna. Hey you odpovedam, otacajuc sa. Je tam jeden z mojich malych kamaratov z kupaliska. Maly chlapec, taky pridrzly, spravne cislo, vyzera samostanty, ze s a v zivote neztrati... Ze co robim, pisem a co, len tak… Ma kratke vlasy, kriklavo zeleny basketbalovy dres bez rukavov, okolo celeho krku tatoo, tetovanie, wow pytam sa, ze ci je to nafurt ci nie, vysvetluje ze nie, ze sa to zacne lupat… Uz nepisem, zaujima ho notebook, hovori tomu laptop, OK, preco nie. ChcessiI nieco napisat ze Hej, tak napis, nevie co, hovorim, napriklad svoje meno, Kolko mas rokov, Desat, chodi do piatej, ako moja Nina… Posuvam notebook pred neho, hlada klavesy, nevie ako sa dava velke pismeno, posuva medzera, vymazava… Sedim u neho sledujem jeho zaujem, ukazujem. Ma radost, tuka svoje meno, Kennedy, wow, hovorim, mas meno presidentov, wow, a si mo kamos, to daleko dotiahnem… ;-) Najprv pise vsetko malym, u toho si nieco rozpravame dalej. Zo zadu prichadza dalsi. Starsi, sada si k nam, prisuva notebook, tiez pise svoje meno. Dalsi Kennedy? Ze ano, je to jeho brat. Starsi. Uz vie na PC viac, je to vidiet. Siedma trieda. Odchadza, ma uz svoj program, je vacsi, zavalitejsi. Ze odkial som, ze ci vraj s Ciny ;-)))))))) To som este o sebe nepocul, tak mu ukazujem ze keby som bol s Ciny, ze mam sikme oci takto, pozri… Mladsi ktory to uz odo mna vie z bazenu ho opravuje, ze som z Germany alebo tak nejak… Ma skoro pravdu, ved cesko je skoro nemecko, stale nevieme predsa komu patria sudety ;-( Ze vraj Cinan ;-))) Dobre nie? Welcome to Amerika. Mladsi dodava, ze ho nezaujima zemepis a “stuff” Pise dalej. Meno dalsieho brata. Nakoniec meno sestry. Pyta sa ma u toho, ci sa Lynn pise s “L” na zaciatku, to je prostredne meno jeho sestry… Sedim vedla neho, pozeram, ako so zaujatim pise. Ukazuje mu, ked nevie, co a ako. Opravujeme to spolu... Davame velke pismena na zaciatok mien… Vedla mna sedi niekto ako moja dcera, hrame sa “zabava hrou” ci ako to povedal ten Komensky? Asi inac, to neriesim teraz… Steve dalej obchytava notebook, zistuje, ze tam je CD slot, a oznamuje to starsiemu bratovi, znalecky ho otvara, potom ze ci mozeme na internet, to ale nemozeme, hovorim, nemam WIFI, wireless, nahmatava pamatovu externu kartu, wow, vie o tom notebooku za chvilu viac ako ja, predsa to uz je ina generacia, ja ho viem akurat zapnut a vypnut a vsetko mi musi nastavit moj kamos inzinier a spravca siete, inac som v koncoch… Steva zaujala ale hlavne mys, mousepad. Hra sa na tej ploske s prstom, sleduje kurzor na obrazovke, oci ziaria detskou zvedavostou, priamo, uprimne, bez pretvarky. To mam na detoch rad… Vidis, co je v nich, ziadna pretvarka. Chova sa ku mne ako k rovnemu, akoby sme sa poznali uz dlho, nevenuje mi ziadnu zvlastnu pozornost, proste kamos, buddy… Steve odchadza ako prisiel. Z nicoho nic – detske povinnosti, hry volaju. Smerom k basketbalovemu ihrisku, ledabolo mi odpoveda na pozdrav. Este sa asi uvidime v bazene niekedy [stalo sa, na druhy den, pozn. autora]. Je spravny chlapec, bral by som ho za syna… Tu mate moju fotku s mojimi detmi pred polstorocim, ked sme sa hrali na PC v Hornich Pocernicich s mojimi detmi u nas doma. To uz bpoli celkom velke – urcite sa len nutia do smiechu a v skutocnosti ma nenavidia a “boja sa mi to povedat… Tak nejak to dnes formuluje Hanka v snahe zmenit a znasilnit minulost…

http://www.kizak.com/obr3/janpocitac.jpg

A tu je este jedna z dalsieho storocia predtym, ked mi moja dcera Nina robila spolocnicku ked som doma na PC nieco pracoval a ona sa mi drala na klin… Alebo to este nevedela chodit? To je asi pravdepodobnejsie…

[nemozem najst tu fotku online, tak posielam inu, kde na Vianocnej party nasej rodinnej firmy SUN len pol roka pred tym, nez sa Hanka zacala “divne chovat”, mi nieco sepka Nina do ucha…Urcite nieco pekne, nemyslite? :-) Nepamatam, ale ze by ma chcela zaskrtit nenavistou, to snad na to nevyzera…]

http://www.kizak.com/obr5/ninaocosmejko.jpg

Chybate mi, deti. Velmi. Dnes mi moj syn povie, ze som sa s nimi nikdy nehral a moja dcera, ze fotky a obrazky co mi malovala su sfalsovane... Ukradnute srdcia, ukradnute duse mojich deti. Mojim detom... Kde sa podeli? Verim, ze jedneho dna sa najdu, svoju minulost – a v nej tiez mna niekde na dne posledneho supliku, nieco budu hladat, nieco im chybat, nebudu vediet co a mozno to bude kusok zo mna, co im bude chybat... Zijem dycham, peniaze ma zaujimaju len aby som mal na veci spojene s nimi, cestu do ameriky, darceky pre nich. A pre mna na hamburgery a cheapest hotel...

* Vsetky zeny principalky a v Aledo kniznici a podobne mi chvalia nase deti, ake su pekne, krasne, sikovne, tocim sa ako kohut na smetisku, a hrdo sa k tomu hlasim, ano su, su, su... Som hrdy na svoje deti, raz chvalim Adama – ako dnes v jeho skole, pretoze bude hrat futbal, tennskutocny europsky za skolu vybral si to, a v tom je dobry - po mne urcite ;-) A chvalim Ninu a hovorim,, ze je nadana, a tiez po maminke, nie len po mne ;-) mam krasne a sikovne deti. Su I moje. I ked mi ich dnes Hank ukradla, ich srdcia a duse… Nemma zaujme to Hanka vracat, “ukradnut” jej srdcia a duse nasich deti… Pomsta a nenavist je pre deti na pieskovisku – alebo pre nabozenskych fanatikov a teroristov...