II.A.8. Ludia. Mediacia dnes. Zmysel zivota-londynsky ucitel autoskoly

FROM: "Juraj Kizak" | Save Address
DATE: Tue, 15 Jul 2003 21:34:21 +0200
TO:
SUBJECT: II.8. Ludia. Mediacia dnes. Zmysel zivota-londynsky ucitel autoskoly



Alienated Children Kizak's International Email Newsletter # II.8.
Mezinarodni emailovy buletin “zavrzenych deti Kizakovych” c. II.8.


Krasne rano dnes. Na streche vedla hostela sa bozkavaju hlasno holuby. Nezostavaju len u toho. Isiel som pre noviny, ktore tam rano hadze vzdy zasielkova sluzba pred hlavne dvere, priamo z Central. Na stole v kuchyni v hosteli este neboli. Horuco uz. Tesne pred siedmou Vstavam prvy, zidem dolu, do obyvacej casti hostelu, najdem kavu od vcera, taku, co uz amici obycajne vyleju. Mne staci. Dam si dve topinky do hriankovaca [to aby cesi I slovaci rozumeli ;-) ] v kuchyni, studenu kavu do mikrovlnky. K tomu maslo, niekedy dzem. Dnes som ho nenasiel, tak z medom. Europske ranajky, ako od maminky… Len biela kava mi chyba, ako mi robievala stara mama na Ciernom Balogu… A k tomu vyborny biley chlieb peceny v malej pekarni na dedine…

Vstavam obycajne prvy, spat chodim tiez snad prvy, nie som tu “na dovolenke”, ako vacsina. A slnko a veci okolo deti ma riadne vyceraju cez den dusevne. Vcera sa ma s prekvapenim na to opytala nova prichodzia do hostelu, tipoval som jej na sedemnact, ked sme sa stretli u vecere. Studeny salat, nejake cestoviny, v tom zelenina. Morgan. Jej kamaratka a spolucestujuca, neprirodzene stihla cernoska, usmeivava, vesela, plna pohybu… Tej som tipoval na devetnact, ked sme sa po par minutach zdvorilostneho “otukavania” dali do volnej konverzacie. Ze vraj aby som hadal, kolko im je. Tak som hadal, samozrejme vsetko wrong… Morgan, ma osemnact, neposedna cernoska 26, to by som nepovedal. Neviem odhadnut vek u cernochov, hispancov, mexicanov, proste neviem. Stacey, ten krasny svalnaty cernoch, co som Vam o nom pisal minule, ma tridsat pat, ja som mu hadal tak o desat menej… Ta cernoska sa vola “Iowa”, krasne meno, nie? ;-) Nosi okuliare, tiez nie typicka vec u cernocha. Keby ste dnes povedali cernochovi v amerike “cernoch”, teda “black”, je to na sud snad… Tak ako v petdesiatych rokoch, ked u nas sa zatvarali predstavitelia komunismu a chytali duchovia a burali stalinove sochy, tak sa este bezne pouzivalo tu slovo “Negro”, tedy “negr”, “neger” vo volnom preklade – pouzival to slovo este I Martin Luther King Jr. bezne vo svojich kazaniach ci reciach, dnes je I slovo “black” praktricky zakazane. Jedine dovolene je “afro-american”, to je “politicallycorect” teda spravne slovo... Ja to vsak nemyslim zle, nie som tiez american, apisem to povacsine bratom cechom a slovakom, tak prosim, moje slovo “cernoch” berte len na oznacenie mentality, jej zdoraznenie, nie v spatnom.

Boli sme po par dnoch nehrania ziadneho sportu s Alanom “oddychnuty”, tiez je na tom ako ja, ze ked sa raz dvakrat znici pol hodinu, potom potrebuje par dni “oddychovat”, tak sme sa rozhodli zase sportovat. Morgan a Iowa ze pojdu s nami, ze sice basket nehraju, ale ze su sikovne. OK. Ze su sikovne, som pochopil hned u vecere, ci po nej, ked mi povedali, ze su z Floridy, roommates, ze studuju. A ja ze ci strednu skolu… ;-) Umsev. Ze nie. Obidve studuju tanec. Hip hop, Rapp, Salsa, vsetko. Ze kvoli tancu urobia vsetko, 5-6 hodin tanca im nevadi, to nespia, len aby mohli tancovat. Tak ja som sa hned pochvalil, ze som “za mladi” tiez tancoval, ludovky, v slavnom to predkomunistickom subore pod VSE v Prahe, Myslim ze sa volal VS subor Zdenka Nejedleho. Bol som tam ako “krovi”, krovie, do poctu, pozadie… Chlapcom brali, a ja som po roku “namlouvani”, od mojho spoluziaka na VS neodolal. Tam som sa vlastne zoznamil s Hankou… Ale to je ina story, o tom teraz nechcem rozpravat. Iba ze, Hnaka bola casom jedna z hviezd, solistka… Iowa ze uz bude promovat, dostane titul MFA, teda Master of Fine Art. Wow! Ta skola sa vola nejako ako American Dance School, ci University ci nieco take. MFA je nieco viac ako MA, teda Master of Art, co je bezny titul po skonceni master programov v USA, nieco ako Mgr. u nas… Po MA este je mozny PhD, Po MFA vrsaj uz nie…

Este vecer o 20.00 bolo horko, okolo 95 stupnov, tak I nas basketbal tomu odpovedal. V plucahc ma cacalo pichat po piatich minutach, ak ked to bolo o nicom, nas pohyb, skor “sranda match”…Cez den bolo vcera [pondleok, 14. jula] 104 F, teda presne 40 C, na mna celkom dost. Po par minutach, I ked sme sa pohybovali len tak aby sa nepovedalo, som aspon ja pocitoval nedostatok kysliku, a tak sme kazdu chvilu mali pauzu, time out. Nie len ja, vswetcia postupne… Este u vecere, ked sme sa bavili o tancovani, tak ja ze nas vsetkych ucili klasicke tance na tanecnych ako valcik a polka, a oni ze polku tiez vedia. Valcik so m nevedel prelozit, tak som im to musel nakoniec ukazat… Iowa hned vstala, tak klasicke drzanie a raz dva tri, raz dva tri, snazil som sa rychlo pripomenut si a zopakovat si valcikove kroky… Asi sa mi to nejako podarilo, pretoze o tom hned v teoretickej rovine zacali debatovat a ukazovat si ako a comu sa to podoba, ze valzu, a ja ze ano, ale ze valz je pomalsi… Alebo sa mylim? No, tanecn uz mam daleko za sebou, a vela tych plesov som potom neabsoloval…

Rano tesne pred ci po osmej som v kniznici UNM, otvaraju cez prazdniny o osmej. V TVI ale uz o 7.00. B Public Library az o 10.00. Ze na tom UNM neni najlepsie tiez financne, alebo jej na image moc nezalezi, svedci I fakt, ze na takom tom hlavnom universitnom namesti v campu, krizovakte chodnikov, bycikol, rybniku, kacic, vodotrysku…, su take hodiny, ala replika z rokov tridsiatych, na stlpe, kde z kazdej svetovej strany su velke hodiny. Uz ked som tu bol pred par mesiacmi, na jednej strane tie hodiny neisli, stale ukazovali pol druhej. Nezmenilo sa to. Stale ukazuju pol druhej. Je to podobne, ako by niekto mal hodne nakrivo vyvesny stit dlhe mesisace, a tvrdil, jak je perfektny, alebo jedno pismeno chybajuce v napise v stite vlastnej firmy. Pre mna je to rovnake, ako v nasej rodinnej firme Sun Interpreting & Translation, teraz ju Hanka premenovala na SPARK Interpreting & Translation [vraj z dovodu, aby nedoslo k sudom ohladne znacky, tradmarks…], see www.spark-prague.cz, je ruska vlajocka vyjadrujuca, ze nasa firma robi I preklady a tlmocenie do ruskeho a z ruskeho jazyka, co robila, to je pravda. Ma tam byt text v rustine, podobne ako kje v cestine, resp. anglictine. Alebo tam ta vlajocka nema byt… Ovsem ta vlajocka - nefunkcna – je tam uz aspon tri roky, a I napriek mojim urgenicam Alici, a nepriamo Hanke, ze to je zla image, aby to spravili konecne [co mi dalsia nasa parttnerka slubila, ked som ju stretol, Ivana], je to stale nefunkcne. Z martektingoveho hladiska velky nedostatok… Ale co robit… Dokonca som im ponulok, aj v case, ked bola Hnka este na neznamom pre mna mieste vo svete, ze to urobim na svoje naklady ja sam… Odmietli to. Ja sa cez to vsetko sanzim nasu fimru propagovat, ma byt pre nase deti, ako mi hanka svatosvete slubila, ked si ju od mna “vzala”, propagujem ju na Babinet.cz, zadarmo, samozrjeem [napr. tady, http://www.babinet.cz/adr.php?a&SV_ccT_3a/ nebo tady http://www.babinet.cz/adr.php?2&JAZYKY_3a/ – aj ked peniaze z nej zatial neidu pre nase deti – ale proti mne na sudne vydaje Janky v CR… Ono sa to nejak vyrovna casom, verim, Vesmir si s tym urobi poriadok. Hanka vo svojich oficialnych dokumentoch na sud pise, ze “som bol jej zamestnanec v jej firme” v tejto firme, a na oficilanych sttrankach firmy najdete, ze “bola zalozena absolventkami UTRL FFUK”, o mne ani zmienka… Pravdu najdete na www.justice.cz, ked zadate si meno firmy, ale pozor, uz to nove, podla stareho uz ju nenajdete, alebo ICO 25692143. Stale ju beriem ako “nasu firmu”, pretoze ma ist na nase deti, kazda koruna z mojho a Hankinho podielu, celkom 72 percent, na ich vysloek skoly, co sa do dnes nedeje, Hanka slubila ze to pojde tiez na terapiu deti tu v amerike, tiez sa tak nedeje…

S tymi peniazmi na terapiu, pretoze Habnka odmieta dat na to z nasej rodinnej firmy, a to je pre mna teraz najdolezitejsie, ich nejako budem musiet najst. Mozno sa nakoniec budem musiet uchylit k rydzo americkym sposobom hladania penazi, znameho z oblasti neziskovych organizacii, tzv. “fundraisingu”, a v nejakej obdobe poziadat nejaku neziskovku, alebo ju vytvorit, alebo aspon otvorit ucet u tretej nezavilsej a vysoko respektovanej osoby”, kde budem nakoniec ziadat, aby ludia posielali peniaze na terapiu nasich deti… Neeticke? Bude to stat tisice dolarov… Alebo bude musiet byt ten ucet pod verejnou kontrolou, mozno dve ucty, v CR a v USA… Taky otvoreny ucet maju niwktore neziskovky, ktore chsu evidentne byt pod verejnou kontrolou, v CR napriklad neziskovka co sadi stromy v Stromovke, myslim ze sa vola http://www.3duby.cz/, ano je tam… kto by vedel o sposobe, ako to urobit, resp. mi ponukol v tomto pomoc, ci uz v USA ci CR, zastresil to nejakou neziskovkou najlepsie, budem mu vdacny, zatial sa tomu nemozem dalej venovat, ale urcite v blizkej dobe asi budmem musiet ako platit za terapiu deti. Keby som ten ucet otvoril sam, a ziadal na neho peniaze pre deti, tak si samozrjeme vela ludi bude myslit, ze to ide na moje “radovanky”… Napady, myslienky? Cislo toho uctu potom dam na Kizak.com na hlavnu stranku s kontaktom na tu neziskovku ci doveryhodnu osobu [?], ktora by ho spravovala… Prestal som spoliehat na Hanku, ze by v tomto ohlade neico urobila sama… Samozrejme, resp. dala aspon korunu na to. Zacinam “sporit” na terapiu nasich deti sam, ale to bude trvat dlho, dokial nieco v ramci mojich vracani stovak tisic korun co mam dlhov – nasporim. Deti nemozu cakat tak dlho vsak…

Tie sandale som nakoniec nepredal, boli reklamovane, ako ze su Alanovi velke, takze ich stale mam, nechcete ich ?;-) Ale zacinam pracovat na “garage sale”, Stephanie mi ponukla, ze to mozem urobit pred hostelom, da mi stol, a tak tam budem moct vycapit svojich par triciek, tenisove lotpicky, sandale a zimnu bundu, apod, brusle inline, proste veci, co som si tu nechal I od minule s tym, ze skor neskor sa tu vratim a budu zaciatok domacnosti mojej v albuquerque. Nebudu, vsetko sa stahuje, cely “Cirkus Kizak” do Dallasu. Tak som zvedavy, co bude, tahat tie veci vsetky so sebou nemozem do dallasu, naspat do CR tiez nie, a peniaze potrebujem, aby som tu vydrzal financne tiez ked paltim za to, aby som videl deti, a Hnaka odmieta “lacne rieseneie”… Uvidime…

Rano dnes u snidane, sa za chvilu objavila Rachel, dalsia navsetvnicka, vcera odisla, Alan ju gentlmansky vyprevadil skoro rano – a ona je naspat. Neviem preco, ale vecer pojde s nami pre zmenu hrat basketbal. Mozno futbal. Okolo osmej zase, o siemdej dnes vari veceru Mike, a ked vari on, nikto cely den neje, je vyborny kuchar, to je ten, co je z Texasu povodne, San Antonion myslim, potom mal bar v LA ci San Francisku, zil v Denveri – a teraz je manazerom hostelu, vyraba koralkove nahrdelniky, naramky, je vraj gay, a pre mna perfektni clovek,mudry vo svojej patdesiakte, vo zvlastnom symbiotickom vztahu zijuci so Stephanie, dusevne, bielovlasou, tiez okolo patdesiatky, rozdavajucou radost a lasku ludksu vsetkym okolo v hostely, ci je tam ten clovek den ci tri mesiace… Proste su super, take slniecka casto nenajdete, aj ked im ten hostel peniaze na zivobytie neda…

Wesley, je dalsi clovek teraz dlhodobo v hosteli, robi si PhD, doktorat, stahuje sa z dorm izby do dorm izby v ramci hostelu, stale caka na “svoj byt”, pototm si tam nainstaluje internet. Zatial sa stretavame v kniznici, tej publik. Vcera u vecere vypisoval tabulky cislami, je tiez cca patdesiatinik, biela brada, sedivy, povodom z NY, cita knihy o darwinovy, jeho vyzkum je nieco o genetike, potrebuje vzorky hispanskej mensiny… Cechov a slovakov vraj nie, hned som sa mu ponukol. Propagujem prahu, cechy, rozdavam, davam kazdemu prichodziemu tahat z krasnych prazskyvch pohladnic, co som priniesol, Slovensko ako “svajciarkso vychodu”, co sa tyka prirody… A chvalim, ake mame krasne dievcata ;-) dobre, rodinne, zatial nie velmi neskazene extremnymi myslienkami feminismu, aj ked proti rovnosti nic nemam, aj ked vzdy nakoniec poviem, ked vedieme debatu s amerikancami na tuto temu, ze “ked sme si teda rovny uplne, tak by sme mali muzi I zeny tahat v ramci nasej prace obaja 50 kilove vrecia s cementom na stavbe, a nevyzadovat ani tam ulavu…” A tak sa obycajne zhodneme, ze teda ano, ze zena a muz nie jedno su… Wesley je tiez “posuk”, mam pocit, ze tam “normalneho cloveka nestretnete v hostely… Jo, tiez im poviem ze Columbus bol Slovak povodne, co mi niektory americnania a j uveria, a o tom, ako sa mame dovre my v Central Europe im poivem, s kamennym vyrazom, ze u nas uz mame vodu v prasku… ;-)

Robert, bol tam tiez, prave v “mojom byte” nastahovany,, ked som prisiel teraz do ABQ, preto som musel zostat par dni v “dorm”, v suterenych priestoroch, nevadi, bolo tam aspon studensie, a okna to malo tiez. Ma 6rocnu dceru, o jej existencii sa dozvedel, ked mala styri, ma s nou dobry vztah, zije niekde na severe, Missouri ci kde, to dieta mal s “nahodnou znamou na vecer”, dnes ma “custody” o nu na polo jej matka a napolo matka matky, pretoze matka ma problem s alkoholom, pracou a podobne… A Robrta soucialne urady nutia, aby bol s dietatom cim viac, ze je to potrebne… Robert ma frajerku zase uz sest rokov v Santa fe, hlavnom meste New Mexico, vola ju lali, polo hipsnaka prinajmensom, ako mi ukazoval fotky, hodia s ak sebe.. Tam tiez predtym zil, cita narocne dusevne knizky, v hostely hlada sam seba, nevedel vlastne kde patri, kam sa ma vydat dalej, kde zit,, ci do Missouri, odkial odisiel si ododychnut, ci do Santa Fe… Vela hovoril, kazdemu, uz ked sa rozhodol, a isiel za svojou priatelkou do Santa Fe, pokazilo sa mu auto, vratil, ja uz nastahovnay v “jeho” “mojom” byte… On teda isiel uz do dorm po necakanom navrate. Auto chcel predat, nakoniec nepredal, opravil, jedneho dna rano zmizol, svoje tajomstvo kam - si zobral zo sebou… Co clovek, to osud tu v hostely…

Steve, jedneho dna pred tyzdnom ci dvoma som ho videl sediet v usiakovksom kresle v obyvacke hostelu, pohlad nepritomny, pozerajuc dopredu pred seba, sediac, nehybajuc sa, “just staring”. Mlady chlap, svedsky typ, stihly… Hi how are you doing a tak ako obycajne. Ze je z Californie, prisiel si oddychnut… sympaticky, prijmeny. Len vystaveny. Slovo dalo slovo, a on, ze v Californii je sialene tempo zivota, bol z nejakeho velkeho mesta, ale uz neviem, ci LA ci San Francisko. Nazval to “rat race”, “zavod krys”, proste pekelne tempo, z ktoreho potreboval vyskocit na chvilu. Tak tam stravil dva dni cez vikend, ako prisiel, taaI odisiel… “Rat race”, kto z neho vypadne na dlhsie, ako sa hodi… – pride o pracu, peniaze, postavenie… Toho sa boja americania, nemozu si to dovolit, to je to, co uz zazizvaju I cesky a slovensky manazery, pracujuci pre velke medzinarodne firmy, ci uz I ceske, v konkurencii, kde “prachy” su vsetko, etika, moralka casto asi skoro nic… Prehanam? OK, mozno… teiz vidsim zeny, ako sa boja byt tehotne, porste najrpv si vybudovat poziciu, neztratit kontakt… Steve sa asi vratil vcas, aby mohol vtom “rat race” pokracovat. Spytal som sa ho, ved predsa si mozes vybrat, nie? Vzdy su dve moznosti, a rozhodujeme sa samy, nie? U toho sme zostali, nemyslim, ze to velmi pochopil, o com hovorim… vraitl sa do “zavodu krys…”

Viac krat som si vsimol, ze do hostelu pride clovek ako Steve. Nepritomny pohlad, proste si sadne do kresla, ci lahne na pohovku, duma, ci siahne po najblizzsej knizke od cervenej knihovni, po webtserovksy slovnik, ci ucebnicu cinstiny, ci rozpravku, ci jednoduchu hru pre 5rocne deti a hlada na chvilu unik pred “rat race”… majitel hostelu ma dalsi hostel, v meste, ci lespie povedane v mieste zvanom Oskoro, je to niedke uprostred puste tiez New Mexico, proste nic okolo, len ten hostel. Kopec vedla, inac pust… Vyprhal, kaktusy, horuco ako blazon… I tam mu chodia ludia, prave z a tym ucelom, proste len si sadnu na priedomie a “cucia do blba”, v ruke vodu ci kolu s ladom, relaxujuc, hladajuc silu na dalsi “rat race”. Rat race, rat race, rat race… Neda sa toho zbavit v amerike, a podla mna, uz tazko i u nas, ked ste do toho nassdli, tazko z toho vlaku vystupit… Poznam ale I takych, ze Miro? Zobrali rodinu na dedinu, von z prahy, pracovny prostreiedok je PC, internet, sem tam schodzky v Prahe… Moj dalsi partak sa na to chysta, proste vychovat deti “na vesnici”, bez drog, sialeneho tempa v prahe a drog pre deti uz v osmej triede ludovej…

Dalsich “zaujimavych ludi stretavam”. Cestami po meste z a do kniznic, kde chodim. Zastavka u University street, smer Hostel, zapad, cas poobede po 16.00 cca, asi Sobota... Prichadza mlady blondak, svaly, vysoky, hollywood typ, kosela rozopnuta, cca 23-25 rokov. Hi, ze kolko je hodin, on na mna, ja ze tolko a tolko, a on ze je to “one horse town”, proste zapadakov, ze tu prisel na doporucenie, a ziadna praca poriadna, je z krasnych severozapadnych statov, myslim ze Oregon alebo Washigton, alebo tak nieco, proste Rocky Mountains, Skaliste hory, more… A ze mu tu ukradli hned auto, Chevrolet rocnik 66, wow! To ma hodnotu, to je tzv. “collector’s item”, uz veteran, ja ze ci si mysli, ze ho este uvidi, on ze nie, ze sa s nim uz rozlucil…

Stal tam so mnou nahodou Peter s Katkou, to tu este boli, tiez isli s kniznice, potom sa vydali peso do hostelu, na mna bolo horuco, pol hodiny do hostela sa mi nechcelo uprostred 35 stupnovej horucavy, chodnik na Vas sala forko ako keby sa mala otvorit zem bublajuca lavou zo spodu… Oni sa vydali peso, moj novy kamos, Ricky, stal, cakal na bus dalej so mnou, kecali sme… Nadaval na ABQ, New Mexico, ze je plne “zasranych mexikancov” [volny preklad este horsieho nepublikovatelneho vyrazu], nikto nepracuje, je spinave atd atd. Inac bol sympaticky, intelignenty. Za chvilu ho cakanie tiez prestalo bavit, ze pojde tiez peso. Ok, chod, maj sa a tak, podali sme si ruky. Otocil sa a razne sa vydal po Central smer West. Autobus neprichadzal, otocil som sa este za nim. Prave si dal dole koselu, nahy svalnaty chrbat, plave vlasy vlnite, na ramenach uprostred mu zasvietil napis “Fuck you”. Patril mne. Kazdemu, kto sa mu na tie zada dival… Plno americanov co tu vidavam, ma rozne tetovania, a nie male, na celych rukach, nohach… Teraz prisli dve anglicanky do hostelu pred par dnami, okolo 40dsat im je, jedna z ostrova Man, tam co su tie zavody motocyklove slavne. Cestuju po amerike, a potom o tom vydaju “cartoon book”, komiksovu knizku v anglicku, a rovno Volume II, druhy diel, ten prvy to dotoho druheho zmrsknu nejak;-) Zvlasnty ludia, tito hostelovy…

Ricky este, predtym, nez odisiel, ze pojde inam, ze z newm mexiko odchadza a ja ze kde. On, ze pocul ze v Oklahoma je vraj cele leto Rainbow festival, a ja ze co to je, I ked mi blesklo hlavou, nieco s hippies rokov sestdesiatych… A on ze ano, hippies hnutie, a ja ze ci vie kde to je, on ze nie, ale ze ked do Oklahoma state dorazi, ze mu snad cestu niekto ukaze. Wow! Proste nestara sa, nejak si poradi, niekam sa dostane, ja ze co tam caka, a on ze naked people, free life, alkohol, drugs, two months, wow!… Ok, your choice, man, go Oklahoma man! Ja zostavam…

To su ludia z hostelu a z mojich “prechadzok mestom”, je ich viac. Este jeden. To som bol pre zmenu obleceny za “manazera”, so called “dressed up”, biela kosela, kratky rukav, slusne nohavice, bez saka, to sa neda so sakom, to som uz opustil - inac chodim do kniznic tak ako vsetcia studaci okolo, kratasi, sandale ci plazove slapky, triko, that’s it… K tomu som mal tie svoje ala ‘cowboyske” cizmy, a moj univerzalny kufor, nie maly ruksak, kvoli tomu to hovorim. Nastupil som do busu zase, bolo plno, smer West, hostel, stal som, u prostrednych dveri, kufor si polozil na zem, kozeny, stary desat rokov, ale zachovaly, prakticky… A hned jeden hispanic, mlady, tipoval by som okolo dvadsiatky, ale mal viac, ze “hej man, mas krasny kufor…”, Yea, ja ze ano, chces ho kupit bro? Nie, ze nie, ale pokracoval, evidentne sa chcel rozpravat, kamaratsky, ale clovek nikdy nevie, ked povie nieco, co sa nehodi, urazi, “netrafi” sa do nalady toho dotycneho, ci socilanej ci spolocenskej vrtsvy ci prostredia, a on vytiahne pistol ci nozik, a da sa do Vas… Mam to uz v sebe, ako to maju americania, chapem ich, preco sa jeden druheho uz navzajom boja, pokila prave neis su v kruhu tom svojom, zo svojho prostredia zivota, neighborhood - nechodia na nezname miesta, vecer samy, a preco pouzivaju auta tiez – pokial ich maju, nezastavuju sa s cudzimi – to myslim ted na tu “bielu vrstvu obyvatestva’, co sa hraju na lespich, ako su ostatny, teda ti “pravi americania”… Je to druh spolocenskej ci socialnej paranoie, muj nazor, nevnucujem Vam ho, ale par “hostelovych amikov” mi ho potrrdilo… Za kazdym cernochom ci hipsnacom, pretoze na prvy pohlad vidiete, ze je z “nizsej socialnej vrstvy”, pracuje asi ako pokladnik vo Walmarte v najlpesom pripade – a teda ze nie je na tom najlpesie… vidia potencialneho nasilnika, viz film Bowling for Columbine tiez, tam je to krasne vysvetlene, ukazane sytatisticky, nejaky socilog z LA to hovori….

Tak I tento moj hispanec. Za chvilu sa uvolnilo miesto v rade pred nim, sadol som si. Do ruky som si vybral broskynu, svoju svacinu, olovrant, vystaveny za par hodin na interete bez jedla a cakania sice v tieni, ale pri 35 stupnoch… “Moj kamarad”, Juan, ja ze som Juraj, spanelsky Jorche, ci Jorge… - sa na cely autobus zdravil z dalsimi sediacimi ci prichadzajucimi, Hey, man, ako to ide, k tomu “Give me Five” adalsie rozne zlozite zdravenie celymi rukami a telom… A dalej ze “Prave sa vraciam z prison, z vazenia,” [ja ze wow! sam pre seba] zacalo vo mne rast napatie, on ze prave ho pustili, hey man, zase na mna, otocil som sa k nemu, “Give me five”, on mne, zavretou pestou mi mieriac na hrud, ja vediac, ze je to pozdrav, co som sam ucil pred rokmi svoje deti v amerike, tak som zatal past a nase paste sa zrazili, kamaradi, ok, dobry bro… Otocil som sa znova dopredu, on pokracoval svoje oznamovanie najsirsej a najvacsej mensine v New Mexico, ale I v Texase, ako som sa uz dozvedel z mudrej prirucky - tej tej hispanskej mnesniny - alev buse je to povacsine majorita, ze sa prave vracia z vazania… Uz som sa chystal sa zahryznut do tej broskyne, ked on na to, ze hej man, to co mas v ruke, som nemal osem rokov. Hey… Ok, rodicovske pudy sa vo mne znova prebudili, ked s a nemozem starat o svoje deti, task som mu po maminkovsky ponukol tu svoju bropskynu, hey, ze ci skutocne, ja z e hej, len si vezmi, nevedel som ci mu to nedavam preto tiez, ze sa ho zacinam bat a uz aby som z tohu busu vypadol… “…ked si to osem rokov nemal…man to ma nezabije…” Ok, vzal si, a ja zvedavy, ze za co si tam bol, on ze za vrazdu, wow, napatie vo mne znova vzrastlo, wow, ze co si urobil, aaaale ze “po jeho zene niekto isiel”, snad jej ublizil, nebo ju znasilnil,, detaily som sa uz neodvazil vypytovat, a on mi zacal ukazovat, nieco na hrdle, dva body, ako ze mu nandal, zabil ho, ale nepochopil som, ci to bolo vystrelmi ci dobrymi ranami pesti, ako viete asi, oblast hrdla, hrtam ohryzok a tak su smrtelne body karate apodobne, hovoril tou svojou spanelskou anglictinou, ktorej moc nerozumiem, silny prizvuk, rychlo, nebral ohlad na to, ze potrebujem “high english” aby som mu rozumel… Moja stanica na 10th street and Cooper sa blizila… Poprial som mu vsetko dobre do noveho zivota. Vystupil. Ufff. V hostli mi potom povedlai, ze mam aspon kamarata, keby nieco… Ok. Dobry. Beriem.

Julie, pekne sympaticke jemne dievca, zena, dama zo San Franciska, ma jasno v zivote svojom, tiez bola dlhodobo v hostely, pred par dnami odisla naspat do San Francisco, California, studovala tu na UNM nejaky program na indicku medicinu, mam je vizitku pred sebou, “Ayurvedic Specialist”, nemoze byt doktor, ale moze davat rady, ale len tak nejak neoficialne, ak o zit, spravat sa, ktore bylinky ci co pouzivat, kazde rano – ona jedina vstavala asi skor ako ja obycajne, lebo priprava jej zdravych ranajok trvala najdlhsie, plno tych zdravych veci indickych, co treba uvarit, pomist, z mixovat, roztlct atd – sme sa scukli v kuchyni. Vecer tiez. Ked mi povedala ze je “Julie”, prve co ma napadao, ze “Julie in the Sky with Diamonds…” Usmiala sa, ze vraj nie, tma je ine meno…;-) Ach ano, Beatles to spieva “Lucy in the Sky with Diamnods”, vraj to je o drogach, napisane Lennonom v haluckach alebo tak nejak. Ma dlhe cierne ala indianske vlasy, jemna, vlasy ovsem kazdy treti sedivy, aj ked jej nebolo podla mna viac ako tridsat, neviem cim, nikdy som sa jej na to neodvazil opytat. Inteligentna, prijemna, vecer o sme s ostatnymi americanmi pozerala na “krvak” thriller, ked s a pustal v obyvaku, tento sa volal “Ring”, Kruh, a ja len ked som citajuc si vedla v prijimacej miestnosti u manazera on duty o Texase ci Fromma – tak mi naskakovali zimomriavky po tele. Robert cital svoje “duchovno” vedla mna, spolu sme odsudzovali americky hollywoodsky priemysl s tymto typom filmov, a podobnymi terminatormi, blackmanmi, startrekmi, men-in-black atd atd.,, Julie mi pri nasich kratkych debatach potom povedala - pretoze sa snazim stale dostat americnaom na kobylku, preco je to tak, ak o je tu v amerike, alebo anspon, ako to je tu v amerike aj bez pochopenia preco… – ze v amerike “nikto neveri nikomu” uz vraj… July odisla pred par dnami, naspat do San Franciska, “round trip ticket” na lietadlo ju stal pred par mesiacmi asi cca 170 dolarov, not bad, no? Ma peknu vizitku, zeleny podklad, nalavo farevny strom nakresleny, modro, cierno, zlty. Cervena zem, zlte pozadie… Posobi prijemne, ako ona. [Vyroba vizitky online viz www.vistaprint.com, vraj je to “zadarmo”, platite len postovne, no jo, zalezi kolko…] Alan, ako mam pocit, sa stava zvykom, kazdy z tychto navstevnic odprevadza na zastavku, beruc im kufor a podobne. Asi je to tym, ze sa s kazdou znich bavi do skoreho rana, do tretej, do stvrtej… :otom vyspava doobeda, no jo… Alan is good guy, to je ten, co chce zalozit niekde v Seattle, Washington, tu neziskovku na ochranu zien a deti proti “domestic violence, krasna myslineka. Ze mna obivnila hanka v amerike z “domestic violence” uz pred rokmi, z dialky, z ameriky, a vraj to tma riesila v texase po sudoch, som zvedavy, kedy sa ktym spisom dostanem, o mne bezo mna konecne, ze som to praktikoval vraj celych desat rokov na nu a na deti - je len tak naokraj… Cakam stale na dokazy, urcite nas to na sudoch caka este, pretoze zit takto cely zivot ocierneny pred nasimi detmi si neprajem… Ale mozno sa dohodneme, uzmeirime, veszmem prec tieto sialene veci sluziace tomu, aby sme jedne nad druhym “vyhrali” [????? Kto vyhral? Vidim len samych porazenych…] dnes sa stretneme davidom Levinom, o 16.00, mediacia, a zajtra, je uz urceny datum a cas. 16.7., , 14.00 s Robertom Lewisom, family therapy, Robert [nie ten z hostelu] to nazval, “couple counselling”. Malokedy ziadam, prosim niekoho, aby pre mna nieco urobil, co ho nieco stoji, viac ako to malo, ale teraz VAS PROSIM, mpodlite sa, myslite na nas, na nase deti, aby ta mediacia mala nejaky zmysel, terpaia tiez, niuekam to viedlo, aby som I j is Hnak mali skutocny zaujem sa nieco vzdat, a nie kvloi tomu kompromisu – ale synergii - aby aspon nase deti z toho nieco mali, cim skor, ak uz nie my dvaja s hankou, myslim, ze my sme uz prehrali, aspon ja sa tak citim, ked sme neboli schopny za tie roky urobit nic pre nase deti, aby ta situacia nebola dne s taka, ako stale je… Cas je v Prahe posunuty o 8 hodin dopredu, hmm. Tak to je vlastne polnoc, ked je 16.00 tu, alebo 22.00 v prahe, ked je tu tych 14.00. Verim na Ves,mirnu energiu, Boha, Myslienku, akokolvek ju nazvete. Zazrak tiez. Neviem, ci som ho sam zazil, ale na svoj zivot sa nestazujem, nezil som si v nom spatne plno rokov, mal vsetko, nepoznal “spodinu”, “zlo”, chudobu,… “spatnosti”, drohy, alkohol… dlhe roky, ani nenavist, pomstu, proste nic… Ani v mojom okoli, zijuc is zivot strednej vrzsty zacnuv v komunisme a potom v tom nasom kocurkovskom kapitalizme… Ale ako sinusovka ma rovnaku plochu nad I pod x-ovou osou, dobro I zlo, laska I lahostajnost, cierne I biele, vsetky protiklady sa nejako v nasom jednom [cie vsetkych?] zivote musi nejako vyrovnat, byt v rovnovahe, tak si I ja dnes “uzivam” tej polovice, co mi bola v moje prvej polovici zivota odopreta… Bolest, zufalstvo, beznadej, spodina, financne ci inak sem tam, pooznal som to uz, viem teraz, akosa citi ten co skutocvne je na dne, a ked dovody mozu byt uplne ine, videl dost tych ludi okolo seba, samozrejme, mal som stael dalkeo od socilaneho dna sam… Len dufam, ze to, ako intensivne hlboko to do mojho zivota vpadlo, skokom, sokom, zo dna na den, dostalo ma to na dno, ze o to kratsie to bude trvat, teda nie dalsich 35 rokov… Ze sa tie plochy uz coskoro obsahovo vyrrovnaju a sa “prekmitnem” opat nad osu x-ovu… Myslite na nas dnes, zajtra, prosim. Dnes o 24.00 prazskeho casu, zajtra o 22.00 prazskeho casu… Aspoin na nase deti… Adama, Ninu. Nevidel som ich vcera, dnes neviem, ci sa mi to podari, vobec to nezalezi na mne, nerozpraval s nimi ani na telefone… Snazim sa to si nepripustat, ze som Ich zatial videl za 15 dni len celkom 2 a pol hodiny, ze sa to zmeni v buducnosti, ze musim sa snazit vsetko zariadit tak, aby s a nakoniec vratili do normalneho, NEzavrhnuteho stavu, ked budu vediet, ze maju dvoch rovnako ich milujucich rodicov, nie len jedneho, a ten druhy ze proste neexistoval pre nich, ze nic predtym s nim nezazili dobre, citam warshak dalej, bez pomoci odbornika sa to proste neda, musim o tom presvedcit sud, tu v v CR, I ja som si naivne myslel, z e to zvladnem sam predtym, je to horsie, ako som si kedykolvedk dokazal predstavit…

“Nase tancnice” Morgan a Iowa, ze vraj preto tam na Floride kazdy vyzera mlado, lebo je tam neskutocna vlhkost, a teda, ze je to vraj dobre na plet, ako som s a od nich dozvedel, do dnesneho dna nevenujuc tejto casti zivota, “zvlhcovaniu pleti”, teda snad anglicky “moistorizing” ziadnu pozoornost. Zeny asi poznaju kazda podla typu kremov, tiez si na toslovo teraz spominam, ze som ho videl, ale nikdy nevedel, co znamena a preco je tam ten krem v komsetickej casti mojej zeny ;-( … Vraj je tam vlhkost az 80 stupnov? Je to mozne, alebo som to zle pocul? Tak nejak to hovorili. Tu zase je niekedy len 13 stupnov vlhkosti… Oni ze ano, ze to citia na svojej kozi, je tu sucho, a zacali mi ukazovat suche ruky. Takze kto cche vyzerat mlado – hybaj na Floridu zit, netreba si zvhcovat plet velmi, a usetri sa na kremoch znackovych…

Dnes vecer teda bude asi dalsi basketball match v hostely, ja, Alan, ako vcera, proti Morgan a Iowa, prida sa asi krasny velky hromotlk Stacey s bileym usmevom Eddie Murphyho, a Rachel, co sa vratila z neznamych dovodov naspat… Kto nechce, nic o sebe nehovori, a nikto sa ho na to nepyta. Chlapci ma videli v sobotu s detmi, ked som ich mal v tom parku za hostelom, hovorili, z e deti su pekne, Julie ich tiez videla… Ukazoval som im fotky s detmi z pred rozvodu, ze vraj ak som ja tyran a “domestic violence kind” of person, tak oni su kralovny zo saby… Videli ma s demti, mozno videli aj Hanku, ked prichadzala so svojim bielym Jeep Liberty 3.7 l Sport. Prisla skor, ja som uz bol v parku, cakal na deti. Hanka pred parkom, vedla baraku vedla hostelu, z bocnej strany pat minut parkovala, az sa jej konecne podarilo zaparkovat auto tak, aby bolo schovane z adruhym autom, aby som na neho nevidel. Ok, jej slobodna volba… Paul tam este nebol, takze deti museli cakat v aute, ja nemozem k autu prist, deti si vziat, lebo by okamzite na mna volala Hanka Policiu, len keby som sa k autu piblizil, a spytla sa napriklad, hoci I len cez zavrene okienko auta, na rozmery deti… Zrusila by hned navstevu, dokonca vsetky, povedala by, ze som ju otravoval, snazil s a dostat do auta, nedodrzal podmineky navstevy, deti by jej vo vsetko prikyvli [v tomto stsdiu, len dobry destksy psychlog by poznal, ze to tak nie je…], proste sa Hanka nechce stretnut, ludsky, predavat si deti ako “normalny” ludia. Tak sme teda obaja “normalny” v amerikcom slova smysle, teda aspon Hanka dobrovlne – ja z donutenia, pretoze na tom nevidim nic normalne, chovat s a tak, a mat to zariadene tak, ako to je dnes… Paul prisiel, az potom deti vystupili, Hanka, obrovske objatie z 13rocnym pubertalnym Adamom, stylu, “mily synu”, Adame, mam Te moc rada, neboj se, tu hodinu a pol z “Jurajem [ne otcem, ale z Jurajem, viz jednu z manipulacnych technik zavrzenia {, co som popisal minule od Warshaka…] nejak prezijes, a pak se zase vratis do luna sve “milujici” maminky, ktera Te “neda” pak uz vubec zase, a udela vsechno proto, abys tama zase k tomu “Jurajovi” je kvuli tomu, ze si to on preje, opet dlouho nemusel, nebo nejlepe vubec nikdy uz…” To vsetko je v tom objati, “hug” symbolicky citit, samozrejem v dalsich asi 30tich manipulacnych technikach v tom schovane, ktore zavrhujuci rodic pouziva [vedome, nevedomky], aby ten stav najprv vznikol, a potom bol udrzany naveky – pokial ho tretia sila profesionalna, za velkych nakladov ludksych, financnych, casovych, dusevny, zmien zivota, osudov ludi - nezmeni… Tam sme dnes. Vystupila dalsia osoba z auta, mlada dama, haky vrstovnik, nepoznal som ju, tmave bryle slenecne, asi Hankina kamaratka, mozno navzteva z CR, neviem, bolo to daleko… Fromm pise niekde na strane 40-50 {Umeni milovat], ze materska laska je naplnena az vtedy poriadne, ked matka dokaze dieta “opustit”, dovolit mu zit, osamostatnit sa.. [deti potrebuju otac, muzsky vzor, otca ale..]. Byt samym sebou. Adama to caka, skoro, ma uz roky, chce byt samostanty, mat vlastny nazor. Potrebuje otca. Otcim nie je otec, ano v niecom ano, ale podla psychologov a odbonrikov nie vo vsetkom. Matka mu brani mat otca. V mene svoje “materinskej lasky” za tial…

Ze sa “stavam americanom”, viac ci menej som si uvedomil aj minule, ked som prichadzal do toho isteho parku, vecer, po veceri, cca okolo 20.00, ked uz slnko sa schovava za stromy, velky ala “panelak” v dialke, a s I jediny v ABQ, pod ramenom ja Warshaka, Texas, Fromm, potrebujuc si lahnut pod strom a chvilu relaxovat v “prirode”. V zdy okolo 21.00 zacinaju cvrckovia, najpr jeden, apotom sa to spusit na plne pecky a trva snad celu noc…. Rano je opat t.icho, neviem kedy prestavaju… Na preliezkach dve americke deti, biele, chlapec mozno styri dievcatko tri, brat so sestrou, maminka asi 20 metrov dalej, citajuc… Oni na hupackach, kde sa hupu I nase deti, ked sme tam boli…. Zbadali ma, a hned ze Hi, ja tiez Hi, usmev… A oni ze aby som ich pohupal, ja ze OK, a uz so m sa do toho chcel pustit, ked som si uvedomil, ze som v amerike… Viete co je klucove slovo v amerike dnesnych dni? Nie nevymyslel som si to sam, povedali mi to americnania. “Liability”, podla slovniku na Seznam.cz “zodpovednost”, “ruceni”, “povinnost”, “risk” atd… Proste, kazdy vas moze zalovat za cokolvek. A to do slova a do pismenka… Preto sa sef hostelu boji poziciavat bicykle, pretoz e ked na jeho bycikly spadnete, a zlomite si ruku, tak je to tym, ze sa neviete bicyklovat, tak to na Vas zhodi ten zraneny, ze ten bicykel ste mu pozicali Vy, a ze ste teda “zodpovedny” za jeho uraz…!!! A vyhra ten, kto ma lepsieho pravnika, nemyslite ze ten, kto ma pravdu… Proste ten, co nevie bicykovat by mal navrch. Casto. Je to scetsne, ale tieto pripady sa opakuju dokolecka v amerike, a vyhravaju ti, o ktorych by ste to asi zdravym rozummom nepovedlai. Tiez preto, ze je v amerike 100x viac pravnikov na hlavu nez v japonsku a potrebuju sa zivit. Stamdrdan taxa – tretina toho, co vyhraju, tka preco by sa nesnazili, ze? Naklady? Len ich cas nikedy, podat to na sude…

A tak I ja stojac vahavo u tych deti na hupackach teraz… Uz som sa pohol k nim, ze ich pohupem, a v mihu mi prebehli hlavou vsetky pre a proti… Flochol som pohlad na matku, ta uz zacala ostrazito mercit, co bude, vidiac ma spomaliac a ropravat s a s jej detmi, a tak som tak trochu toho chlapca pohupal, raz, tak asi 5 cm len, a on ze aby som viac, velmi, silno, a ja ze nie, ze to musi maminka… A s umelym usmevom neuprimnym voci tomu dietatu, ktore to evidnetne nepochopilo, preco sa tak spravam anemozem ho jednoducho pohupat, so m im zakyval a vydal sa par metrov dalej, kde som si lahol na travu contemplovat cakajuc na cvrckov… este par krat sa tie deti okolo man prebehli, ten chaleps vzdy mi nieco povediac, ja mu odpovediac, ukazal mi, ako vie skakat, a podobne, matka vstla, sledovala, aje ked som nic nerobil, uz som bol na dobrej ceste, aby na mna pomaly zavolala policiu snad, proste som cudiznec, lezim si na trave v parku, nepozna ma, aja sa rozpravam s jej synom, ktopreho zaujimam z nejakeho dovodu, a ma zaujme sa so mnou bavit… ach jo, amerika, kam spejes… Tie deti boli krasne, ta jeho mladsia setsricka po nom opakovala, skakala, videl som v nich svoje deti, moj usmev patril aj im do pristoru a casu…

Hovoril som o tom potom Josephovi, Julie, Joseph [to je ten poloindian zapsany v pueblo Mescalero a roviaci tiez nahrdelniky…], hovoril, ze ano, ze som dobre urobil, ze sa nestaram, do inych, ze je to hned na sud, “liability”, keby s a nieco tym detom stalo… Tak je to, kazdy sa tu stara o svoj business, deti si cudzie nikto nehupe, ak chapete co tym chcem povedat, proste, aky spadlo, a hupal ho niketo iny predtym – prijdete o vsetky uspory za cely zivot, tak nejak, kamarad, nekamarat, sused, nesused, peniaze is the only things tha t counts, chyba sa nedopusta, ani v doborm umysle… So don’t make mistakes here in America!…

Druheho vecera, ked som sa uz vracal z parku, pekne sero uz bolo, svetla u hostelu rozsvietene, chvilu predtym som pozorovgal, ako si to tam sinie pekny kabriolet, “convertible”, strecha dana dole, proste brko, sportak, radost pre oko. Ked som k nemu dosiel, kufor uz otvoreny, u toho stihly chlap, mladixcky vzhlad, ze Hi, how are you? My name is John… Ku mne, hned, podal mi ruku… Vedla kufru zasoba plechoviek kol na dva tyzdne… Ze prisiel z Arizony, a ze sa len tak tula, bolo horuco, prizvuk mal silny, myslel som, ze z Australie, New Zealand, tym nerozumiem obycajne ani slovo, ale nie, Londynan. Ze je ucitel autoskoly. Rodinu tam nechal, ide, kam ho napadne, hlada pekne miesta, nevie, ktorym smerom pojde zajtra… Ja ze, ak o sa mu cestuje, ked riadi na opacnej strane, ako v Anglicku, on ze je to v pohode… ja ze ale ked je unaveny, a “vypne”, ze podvedomie sa vrati “na lavu stranu cesty”, a on z e hej, ze sa mu to stalo, den predtym, Arizona, mesto Flaggstaff, zname mesto, uz hlboko vecer, on unaveny, vypinal, zaspaval, ze z nicoho nic presiel za zatackou do protismeru a proti nemu auto s vytrestenym soferom, svetiac, turbiac, rychlo to strhol… Cestoval sam, John, potreboval sa vyrozpravat, ze kabriolet, ked uz ma takyto pekny, tak nebude pouzivat predsa klimatizaciu, ale si ho uzije, horuco nehoruco… Pekne bolo, Mitsubishi nejake, zavidel som mu… ;-) On dalej, ze “you know it”, “middle age thinking”, about zmysle zivota z euvazuje, sam iduc krizom amerikou, a tak, ze si to dava do poriadku, kam vlastne patri, kam pojde, nie len zajtra rano, ale vo svojom zivote tak ejka celkovo… Rano blo jeho miesto na parkingu pod mojimi oknami prazdne, bohvie, ktorym smerom sa vydal, a ktorym s a vyda vo svojom zivote…

Vsetko dobre

Juraj
ABQ, 15 jula 2003